Treti pracovny tyzden

Pondelok 24.3. 2008

Chjo. V praci som riesl odstavku piestanskych systemov. Niet moc co pisat, dost nezazivna aktivita. S Jouom sme sa boli najest v Subway. Uz asi treti krat, pracuje tam taky sympaticky mladik, ktory si ma uz myslim aj pamata. Vyhodou je, ze sa tam da poskladat vlastny sandwich. Standartne si davam Veggie Max, s kvantom zeleniny. To pecivo je take pobielejsie, ale zas, nemozem mat vsetko… Urcite je to lepsie ako mekac…

Vecer som pozval slecnu z predchadzajuceho dna na veceru do wildflower. Dal som si vyborny chlebovy salat a slecne som odporucil ten stredozemny, zo syrom. Obaja sme boli velmi spokojny s jedlom. Bol to pomerne zaujimavy zazitok a dozvedel som sa, ze je o dost vacsi rozdiel medzi studiom v CZ a USA. Potom sme sa presunuli na hotel, kde sme pri bazene este istu chvilku vykecavali. Vcelku prijemne straveny vecer

Utorok 25.3. 2008

Akoze utorok? Co sa uz len moze zaujimaveho odohrat v utorok?

Streda 26.3. 2008

Tu stoji akurat za zmienku ze rano, ked som sa dostavil na ranajky nasiel som tam znamu tvar. Kolega z Piestan. Prisiel este s jednou kolegynou z PN a jednou z Roznova. Takze dalsi ludkovia s ktorymi sa tu da stretnut.

Stvrtok 27.3. 2008

Rano mi udrela zaujimava vec do oci a mysle. Ked som sa tak rozhliadal okolo seba vsimol som si americku manazersku uniformu. Mozno skor taky stredny manazment: Fajne lakovane topanky, uhladne vyzehlene tmave nohavice, kozeny opasok, za opaskom Blackberry, alebo PDA, bleda kosela s decentnymi pasikmi a najviac metrosexualny oholeny, navonany, uhladeny, nagelovany chycht. Taky ti ludia “prirodzeneho” razu, bez pretvarky, uprimny asi ako patkoruna. Ale co, vsetci sme predsa nejaki, ja mam pre zmenu obcas ego ako nakladak a nemozem sa vystat do pisoaru ked sa postavi vedla mna iny muz…

Dnes som usiel z prace o 15.00. Prislo mi nejak clivo za rodinku (Vikinka mi plakala do telefonu ako jej chybam, jaaaaj, lubi ma chrobacik malicky, uz sa jej neviem dockat) a nejaki ludia sa ku mne nespravali pekne. Tak to na mna nejako dolahlo vsetko. Tak som zdrhol lebo by som sa asi v kancelarii rozplakal. Dal som si slofika na 2 hodky a vsetko bolo zase fajn a bol som plny sily a energie! Emocionalne silny ale obohacujuci zazitok, fajne 😉

Vecer sme sa dohodli ze pojdeme s Victorom do Caswells si zastrielat. Aj sme sa tam stretli aj sme si rezervovali drahu… Ale, na rad by sme prisli o pol osmej a zastrielali by sme si tak 20minut max pol hodinku. Takze sme tam pobudli isty cas a nakoniec sme sa pobrali prec. Victor ma pozval k nemu domov na nejake jedlo a ukaze mi jeho “manufakturku” na vyrobu nabojojov.

Sledoval som jeho Hondu Civic raz vyskusal moju pozornost ked hodil smerovku doprava ale doprava neodbocil. Bol som pozorny… Myslel som si, ze ci sa ma nahodou nechce striast a nevie ako mi to ma povedat. Ale mylil som sa, on by mi to isto povedal. 😉 Ked zme dorazili zoznamil ma s jeho zenou Betsy, synatorov Victora a Willyho uz poznam a velmi milou malou dcerkou ktorej meno si neviem spomenut. Ale bola feeeest zlata. Ziju vo velmi peknom dome z primarnym jazykom spanielcinou.

Victor mi ukazal jeho arzenal! Taku mini armadu by si mohol usporiadat. Asi 5-6 rucnych zbrani a poloautomaticka puska s nocnym zameriavacom. Podobna tej s akou som na strelnici, ale ma na nu este jeden speci nastavec s dalekohladom… Mam aj foto, ale je to prilis osobne podla mojho nazoru. Ked sa stretneme osobne, mozem vam ich ukazat 😉

Jeho zena urobila miesane vajicka s Tortillas (nieco ako nase lokse, alebo arabasky chlieb Pita). Ako mi ukazal Victor, jedol som to pekne krasne po mexicky – rukami, zajedal to syrom a takou (akurat) palivou omackou. K pitiu mi dali nejaky speeeci sirup z nejaky kvetin vareny, ale netusiim co to vlastne bolo. Je to prirodna zalezistost s minimalnym pridavkom cukru, bolo to super.

Po vybornej veceri mi Victor ukazal jeho manufakturku… Tazko popisovat, to treba vidiet (foto tiez nebude, sorry). Ale zhruba ide o to, ze pouzite nabojnice sa najskor “vyperu” v specialnej pracke s takym akokeby pieskom. Nabojnica sa vlozi do velmi zaujimaveho agregatu, najskor sa odstrani tzv. primer, nasadi sa novy, nabojnica sa naplni pusnym prachom, rucne sa vlozi projektil a masinka ovladana pakou na 2 tahy vypluje hotovy naboj. Da sa tym usetrit 70% nakladov oproti kupovaniu v obchode. Za 10minut sa da urobit okolo 100 nabojov. Zaujimave vidiet.

Nakoniec mi este Victor ukazal ako doma striela “na sucho”. Je to dolezita sucast treningu, ide o to ako sa manipuluje zo zbranou, ako sa pohybuje s nou atd atd… Ma airosoftovu repliku 1911 s ktorou striela do terca. Ked som pocul ze to tu stoji $35, tak neni o com. Chcem airosftovu repliku Glocka 😉

Aj ked sme na realnej strelnici neboli, bol to velmi prijemne straveny cas…

Piatok 28.3. 2008

Neuveritelna vec sa stala. Dodavatel, ktory mam mal dodat hardware, koli ktoremu som tu v Phoenixe nam hardware konecne dodal! Moja cesta bola koli tomu: 2x preplanovana, 1x odlozena, 1x predlzena. Z dvoch tyzdnov sa stali styry… Celkom dobru bilanciu maju fesaci. Takze posledny tyzden sa budem moct naplno venovat tomu koli comu som sem vlastne prisiel 😉

Vecer ma pozval kolega Barry k nemu domov na pravy americky nefalsovany Steak. Bol u neho este kolega Tom. Barryho znama Jane a vtipny panko ktoreho meno si nespomenieeeem… Bavil som sa na tom, ze ako ja jem meso 1x do tyzdna, tak posledne 2-3 tyzdne to vyslo prave na piatok. Ked krestania (som krsteny) prave v piatok by sa mali masa vyvarovat.

Mimochodom, to pride mi dost pokrytecke od krestanov nepovazovat rybu za maso. Co to je rastlina? Alebo hrib? Alebo sa robi ryba zo soje? Vysvetli mi niekto co je ryba ked nie prave a nefalsovane maso? Ale na pokrytectvo tychto svatych ludi som si uz zvykol, su to viac menej basnicke otazky… 😉

Kazdopadne steak bol vyborny (este ho travim ;-)). Bol podavany zo salatom a velkym upecenym zemiakom. Fakt som si vyborne pochutnal a celkovo sa mi u Barryho pacilo a citil som sa tam fajn. Panko vtipny daval furt nejake splechy. Dost dlho sa (obcas som sa pridal) bavili o kasinach, masinach, pokry. Nie ze by to bolo moja tema cislo jedna, ale podozvedal som sa kadeco…

Zaujimave bolo, ze jeho syn Dean (16) ma akurat nove (ojazdene) auto a chalancok si vybral manualnu prevodovku. Pomerne zvlastne v tychto koncinach, zrejme sa chce odlisovat. Ale v pohode, urcite si viac uzije soferovanie ako ja s tempomatom. Uz sa mi stava ze aj 20minut nepouzijem ziadnu nohu pri soferovani 😉

Na zajtra sme sa predbezne dohodli s babami ze skocime na vylet do Sedony. Ale vobec sa uz vecer neozyvaju, no tak uvidime ako to bude a kedy vlatne vyrazime. Isli tusim niekam do baru, tak snad to nepresvihnu… 😉

Finito na dnes…