Zdravotný experiment

V dnešnom blogu (už bez číslovania) opíšem moje skúsenosti s prístupom modernej medicíny k mojim dvom diagnózam (krátkozrakosť, tyreotoxikóza). Obe diagnózy boli podľa lekárov v mojom prípade nezvratné a inak ako operáciou (alebo okuliarmi v prípade zraku) neriešiteľné. Vzal som však zodpovednosť za svoje zdravie do vlastných rúk a prestal sa riadiť ich radami. Výsledok po štyroch rokoch? V priebehu posledných pár mesiacov som očného lekára priviedol k údivu a endokrinológ so mnou (radšej?) nechcel hovoriť. U oboch ochorení došlo v mojom prípade k zaznamenateľnému zlepšeniu a to bez lekárskych postupov modernej medicíny.

Tyreotoxikóza
Diagnostikovali mi ju keď som mal 21 rokov počas nástupu na vojenskú službu. Moje telo bolo v katastrofálnom stave. Počas rannej rozcvičky som trpel ako zviera. Beh okolo buzeráku (možno kilometer) som dokráčal bezkonkurenčne posledný – keď už ostatní (skoro) pofajčievali. Vyšťavený, dopotený, lapajúci po dychu. Ranné vstávanie boli pre mňa galeje, zapotil som sa pri každej zvýšenej aktivite, triasli sa mi ruky, 5x denne som chodil na veľkú, mal som permanentne zvýšenú telesnú teplotu, bol som vychudnutý, bez energie, slnečné dni boli pre mňa nepriateľom, o “výkonoch” v posteli ani nehovoriac. Dokonca pri prvej liečbe som dostal aj lieky na srdce – tesne po dvaciatke. Jediné “pozitívum” ochorenia bolo prepustenie z armády.

Lekári, ktorými som sa nechal liečiť uvádzali dve možnosti. Liečba rádiojódom – forma ožarovania, ktorá má permanentne ukľudniť činnosť žľazy – pre mňa nevhodná kôli vysokému štádiu ochorenia. Operácia: odstránenie štítnej žľazy a doživotná medikácia náhradných hormónov. No nekúp to, ale…

Zrak
Očnú vadu mi prvý krát diagnostikovali na strednej škole u oboch očí -0.5D. Nabehol som na systém výmeny okuliarov až som sa dopracoval v roku 2005 na -2.00D. V roku 2009 pribudla aj asymetria (-2.25D/-1.75D) a cylinder na oboch očiach. Smer jasne nastavený: používaj očné korekcie, alebo operácia laserom. S tým sa dá žiť, ale…

Ale!
Pred štyrmi rokmi som sa dostal do krízovej životnej situácie a začal prehodnocovať svoj život. Hľadal som príčiny, prečo je môj život v takom neutešenom stave ako je, nachádzal som cesty z toho von a začal som používať skvelý nástroj sebapoznania – “sebakritiku”. V spojení so zodpovednosťou za svoje činy to vo mne naštartovalo zmeny v rôznych životných smeroch. Zmenil som svoje myslenie, začal som sa starať o svoje telo cez pohybové aktivity, cez zmenu jedálnička, začal som sa otužovať, saunovať, cvičiť, praktizovať riadené meditácie a vizualizácie… Moje falošné prejavy voči okoliu som začal nahrádzať úprimnými a vedome neskreslenými. Zo zakomplexovaného postoja “radšej nie”, som zmenil prístup na otvorený “prečo nie?”

Postupom času a praktizovaním zodpovedného prístupu (so zreteľom na skvalitnenie života) sa môj súčasný životný štýl líši od toho minulého. V súčasnosti žijem to, čo by sa dalo nazvať zdravý prístup k životu. Zdravé vzťahy s blízkym okolím, každodenný fyzický tréning, nadhľad a minimum stresu, zdravší jedálniček, bdelejšie vnímanie. Rezervý stále sú, no nezdravých nerestí je oveľa menej. Z neutešeného a nespokojného života plného stresu, negativity, hnevu, strádania – ktorý som predtým prekrýval spoločenskou maskou – som dnes nový pokojný a spokojný človek, fyzicky výkonný s optimistickým prístupom k životu a úsmevom na tvári. Maska už nie je potrebná. 🙂

Keď očný pučí oči
V októbri 2011 som sa rozhodol vymeniť okuliare. Navštívil som komerčnú optiku s oftalmológom, ktorý si ma posadil za múdre mašinky a zmeral mi zrak. Keď zmeral aj moje staré okuliare a prišiel s otázkou: “Vy cez tieto okuliare vidíte?” (okuliare z roku 2005, v 2009 som si dal iba šošovky). “Ako tak, ale už nestačia.”. Gúľal očami na mňa, na okuliare a na výsledky meraní: -1,25D u oboch očí. Nevedel si to v rámci svojich znalostí a skúseností vysvetliť, ako je niečo také možné. Počas svojej praxe videl zmenu len smerom degeneratívnym, nie regeneratívnym.

Kauzalita:
Zhruba pol roka pred touto udalosťou som k časti rannej rozcvičky (Päť tibeťanov) spontánne pridal vertikálny pohyb očnými buľvami (cviky 2-5 sú na to vhodné => cca 80x denne nový pohyb očami). Existuje o týchto cvikoch kniha “Vicha, Frantisek – Dobry zrak bez bryli o ktorej existencii som vedel, ale čítal až po tejto udalosti (a následne pridal pár ďaľších rád do praxe).

Keď “žľaziar” mlčí
Môjho posledného ošetrujúceho endokrinológa som ako pacient navštívil naposledy vo februrári 2008. Ďalšie návštevy a spolupráca pri navrhovanej “liečbe” by ma priviedli na operačný stôl – prestal som tam chodiť.

Bol som tam však nedávno, keď som si naplno uvedomil že nepociťujem žiadne zo symptómov popísaných vyššie. Internetová diskusia o tejto mojej skúsenosti ma motivovala porovnať subjektívny pocit s objektívnym pohľadom modernej medicíny. Postoj lekárky aj sestry bol zmätený keď počuli že nemám potrebu sa liečiť, ale chcem iba vyšetrenie aktuálneho stavu. Naveľa mi sestra urobila odber krvi na vyšetrenie hormónov štítnej žľazy.

Minulý utorok som obdržal výsledky krvi. Dostal som sa len k sestre, ktorá odbehla k lekárovi na konzultáciu výsledkov. S úsmevom na perách mi hovorí: “Je to tak ako ste vravel, ste zdravý, gratulujem!”. Skvelá správa! Trošku ma udivilo i zamrzlo, že lekár nemal záujem ma vidieť a urobiť ďaľšie testy, EKG, sono atď. Skôr opačne, cítil som z útržkov zachytenej komunikácie nevôľu voči mojej osobe. Škoda, mohli sme si vymeniť zaujímavé informácie.

Kauzalita:
V tomto prípade je to komplexnejšie a ťažko jednoznačne určiť čo je hlavnou príčinou zmeny môjho zdravotného stavu. “Podozrievam” celkový životný štýl, zmenu myslenia a prejavovania sa bez použitia spoločenskej masky. Vyjadrujem sa autenticky, nepotláčam v sebe svoje názory, chcenia a túžby ako v minulosti. Samozrejme so zodpovednosťou a zvyšujúcim sa rešpektom voči okoliu.

Kauzalitu týchto procesov uzdravovania zmysluplne popisuje MUDr. Jan Hnízdil s ktorého závermi sa stotožňujem.

DISCLAIMER:
Vaše zdravie je len Vaše! Nehazardujte s ním. Neopakujte to čo som robil ja bez dôsledného a zodpovedného prístupu k sebe. Každému funguje niečo iné i keď niečo môže byť spoločné. Netvrdím že moderná medicína je neschopná, ani ju nezatracujem. Dokáže úžasné veci, pozná niektoré oblasti fungovanie nášho tela veľmi detailne. Vážim si každého zodpovedného lekára, ktorý chce pacientov naozaj uzdraviť a nie len potláčať symptómy.

Ukazuje sa mi, že kauzálna stránka chorôb nie je dostatočne preskúmaná a využívaná. Svoje zdravie môžeme ovplyvniť viac ako sa na prvý pohľad zdá. Treba ho vziať do vlastných rúk, nájsť si svoju cestu a neprestávať.

Angažujme sa zodpovedne za svoje zdravie!

Článok bol prevzatý z blog.sme.sk.


Ako sa Ti páči tento príspevok?
Podeľ sa o svoj názor v diskusii pod článkom, zdieľaj ho na svojich sociálnych sieťach.
Ak sa Ti páči čo robím, podpor moju ďaľšiu tvorbu.

Ľubomír Harmanovský

Žijem svoj život najlepšie ako viem. Mojimi hodnotami sú pravda, sloboda, tolerancia. Venujem sa informačným technológiam, rozvoju mysle i tela, udržateľnosti, pozitívnym a transformatívinym zmenám, aktivizmu... Mnohé svoje aktivity sa mi podarilo spojiť v občianskom združení Sieť Dobra, ktorého som zakladateľom.

One thought on “Zdravotný experiment

  1. Tiez trpim hyperfunkciou stitnej zlazy,lieky nepovazujem za riesenie a prave v momente ked uvazujem ze ich pojdem vratit ,lebo sa po nich citim horsie.dostal sa mi na citanie tento clanok..mozte mi napisat viac k vasmu uzdraveniu?ste totiz prvy clovek ,ktoreho poznam a ktory sa z hyperfunkcie uzdravil..vdaka tana

Comments are closed.