Už to nehul!

Za svoj život som vydymil snáď kilá tabaku a trávy. Keď som mal 16 rokov, som za trávu bol zavretý v CPZ a dokonca som stihol aj záchytku. Roky som bol závislý na oboch látkach a dlho som s nimi bojoval. Neúspešných pokusov o skončenie, relapsov a následných frustrácií som zažil desiatky. Až som nakoniec natrafil na funkčný spôsob ako si preprogramovať mozog a urobiť to dobre. Chcem sa o svoj príbeh dymového feťaká podeliť, prípadne inšpirovať ako s týmto hnusom skončiť s dobrým pocitom. Nie, nie je to z mojej hlavy, ale funguje to. Kto sa nebojí , túži po slobode a zdraví, tak sa z týchto závislosti dokáže ľahko (naozaj!) vymaniť. Ale je to robota, sloboda nie je zadarmo.

468 červích dier u mňa doma

S kalifornskými dážďovkami som sa teoreticky zoznámil cez Tagera (áno, toho DJ Tagera) v roku 2012. Osobne ma s nimi zoznámil spolubývajúci asi pred 3 rokmi, keď dotrepal 200litrový sud a založil prvý vermikompostér v našom dome. Vzťah s dážďovkami sme si budovali postupne, cez občasné prikrmovanie, následný (domnelý) armagedon keď som si myslel že vykapali. Vtedy som dlho nemal odvahu nahliadnuť dnu, až po zmŕtvychvstanie a následne splnenie si povinnosti dobrého hospodára: postavenie dôstojného príbytku pre tieto užitočné kalifornské potvorky.