Vzťahy, ilúzie a realita

12 máj

Vztahy budujeme na iluziach. Iluziach ktore sme si vytvorili na zaklade toho ze sme verili rodicom, spolocnosti, Beverly HIlls 902 10, a vsetkemu co nas ovplyvnilo. Standartna iluzia dobreho vztahu je 1+1=3 alebo nejak podobne… Kazdpadne je to vacsinou zamilovany parik, plny cervenych srdiecok, erosovych sipov, bostekov na vecne veky atd…


Problem vsak nastava, ked do vztahu vstupia bytosti, ktore nie su vyrovnane same zo sebou. Nedokazu lubit ani samych seba, ale potreba milovat a byt milovany je tak silna, ze aj napriek vlastnym defektom sa vrhame do vztahov. Verime ze budeme prostrednictvom toho druheho stastni, dame (v slepej viere) tomu druhemu do ruk vlastne stastie a spoliehame sa na to ze ON to zariadi. Ked nie, snazime sa partnera prisposobit nasim predstavam aby sme MY boli stastni. Ale ono to ku*wa nejak nejde… Nejak toho slona do chladnicky nenadrbes ani za tu milu pi*u materinu… Vacsinou to je tak, ze ten co je viac doranany a frustrovany v zaujme psychickeho zdravia vztah ukonci…

Mozno generalizujem, moze to mat milion podob, ale zda sa mi ze takto nejak to vseobecne funguje…

A ako „by to malo byt“? Myslim ze hlavne treba najskor vyriesit seba. Naucit sa byt stastny sam za seba. Najst si radost a lasku v zivote. Aby stastie nebolo zavisla od inych ludi. Zaciatkom moze byt naucit sa milovat sameho seba, uprimne – nie sebecky. Dat tomu nasmu telicku co potrebuje… Ale to uz mierne odbacam.

Podtrzeno secteno:
Ked sa vyrovname sami zo sebou. Nadobudneme sebavedomie a budeme stastni tak ako sme, potom si mozeme vytvarat partnerske romanticke vztahy ktore nas nebudu zranovat. Moje skusenosti hovoria za to, ze to co je zranene/urazene/to co sa lutuje je len nase vlastne ego. Nasa vlastna iluzia o nas samych – navyse iluzia falosna 😉

Vsetko su to len moje pohlady a mozem sa mylit. Neverte mi.

🙂


Text bol prevzatý z kyberia.sk.