Deň, keď som sa zohol v base po mydlo

Tento text som napísal v base. Nie je súčasťou denníka, ani pripravovanej knihy. Chcel som to pôvodne poslať listom von, ale pravdepodobne by to cenzúrou neprešlo. Text je jemne upravený oproti rukopisu.


V base som zhruba štyri týždne za svoju blbosť. A posielam správy cez moju partnerku ktorá spravuje môj facebookový účet. A dostali sa ku mne otázky ktoré vás zaujímajú. Od klasického “mydlového” stereotypu až po záujem o môj režim. Čítajte ďalej keď chcete poznať odpovede.

Akožebasa

Zatiaľ som na diagnostickom oddelení v Ilave. Musia najskôr zistiť čo som zač a potom ma zaradia do cieľového ústavu kde si budem odpykávať “výkon trestu”. Čakám na vyšetrenie psychológa, vypracovanie posudku a výsledok ovplyvní kam pôjdem. V Ilave nebudem, tu nie je oddiel s minimálnym stupňom stráženia. Čiže som v cele, kde sú podobní “dočasní” väzni ako ja ktorí čakajú:

  • buď na diagnostiku ako ja a zaradenie do ÚVTOS (Ústav na výkon trestu odňatia slobody)
  • alebo prišli z inej basy na súd v okoli Ilavy
  • alebo odchádzajú z iného stupňa stráženia v Ilave a iný, ktorý tú nie je
  • možno niečo iné čo mi ešte nie je známe

Som zavretý v iných podmienkach ako by som mal byť. Kapacita cely je 11 ks a je nás tu teraz 9. Jedenásť je stav preplnenia, tak sme tu boli asi týždeň a bolo to značne nekomfortné.

Kauza mydlo

Nárok na sprchu v týchto podmienkach máme 2x týždenne. Technické podmienky nie sú ďaleko od toho čo som zažil na Mladej Garde pred cca 20rokmi. Nie je to tu stredovek ale ani civilný štandard. Je to basa. Nízka úroveň, podriadená účelu. A predsa, keby to bolo príliš komfortné, niektorí ľudia by sa sem chceli vrátiť. Predsalen, lepšia zima v teple basy ako v kontajneri či mraze na ulici.

Nákres pôdorysu spŕch v Ilave

A predstavte si, stalo sa to! Bol som v sprche. Nahý s inými “basistami”. Brhlím si pazušky, pipíka, nohy, riťku a potom to prišlo.

VYŠMYKLO SA MI Z RUKY MYDLO!

A bolo to tu. Všetci stíchli. Spozorneli a niekto vypol vodu! Napätie sa dalo krájať a bolo počuť len občasné kvapkanie vody a zrýchlený dych. Každá sekunda trvala nekonečno. Cítil som, ako sa chlapom zbierajú slinky a prichádzajúce erekcie bolo dokonca počuť (tí čo počujú trávu rásť vedia o čom hovorím).

Automaticky sa začali stavať do radu podľa výšky trestu, čim vyšší trest tým lepšia “pole position”. Vedel som čo ma čaká a že to inak nejde. Našťastie som mal pri sebe kokosový olej. Pomaly som sa prehol pre spadnuvšie mydlo a v tom to prišlo…!!!

PRÁSK!

Mozgy čitateľov zamotané v stereotypoch narazili na realitu…

Ako je to teda s homosexualitou v base? Z prvej ruky neviem. Z druhej ruky od spoluväzňa ktorý tu je 10rokov: sú to bludy a nezmysly. Homosexualita je tu “rozšírená” ako v civile. Akurát tu sa to ťažko schová a vie to každý. Sedím s ľuďmi ktorí sú heterosexuáli a trošku sexistickí, ale basa z nikoho neurobí gaya.

Keď v base spadne mydlo v sprche tak sa zdvihne a brhlenie pokračuje ďalej.

Režim v base

Keďže som v “zemi nikoho” popravde sa nás netýka štandardný väzenský režim. Ten príde až na “lágri” (cieľovom ÚVTOS), kde väzeň zostáva zvyčajne do konca trestu. Sú tam údajne prísnejšie pravidlá na dodržiavanie poriadku – ako kedysi na vojne. A väzni chodia do práce a majú za to aj plat. Detaily neviem. Môžem zdieľať len to ako to mám teraz.

  • 5.30
    • budíček; rozsvietia sa svetlá
    • vyzdvihnutie “vtipných raňajok”
      • 1/6 chleba + nátierka + jogurt + trojuholník syra
    • ostatní jedia, ja meditujem/pospávam alebo píšem
  • 6.00
    • tzv. sčiták – previerka počtu ľudí na cele
  • 7.00
    • raňajkujem (dokupujem si v bufete hlavne vlákninu)
  • 8.30 – 9.30
    • vychádzka, najlepšia časť dňa
    • vzduch, makačka
  • 9.30
    • hygiena po cvičení pri umývadle
    • káva, relax
    • občas desiata (vločky)
    • písanie, čítanie
    • úkony
      • návšteva pedagóga
      • presun k psychológovi, sociálnemu pracovníkovi a pod
  • 12.00
    • obed
  • 12.30
    • káva, relax
    • písanie, čítanie
    • cvičenie na cele
      • hlavne strečing
      • tréning stojky na rukách
  • 17.00
    • večera
  • 17.30
    • káva, relax
    • písanie, čítanie
    • cvičenie na cele
      • hlavne strečing
      • tréning stojky na rukách
  • 20.00
    • večerný sčiták
    • zhasínanie svetla
    • TV film
  • 22.00
    • idem spať
  • cca 4.00 – 5.00
    • autobudíček
    • meditácia
    • očná a pipíková jóga
  • 5.30
    • to isté dookola

Víkendy sú trošku inakšie. Budíček, raňajky aj obed sú neskôr. Nechodí pedagóg ani pošta. Dá sa ísť do kostola. Aj by som išiel pre spestrenie, ale je to v čase cvičenia. A čerstvý vzduch nevymením za vyvetrané reči.

Záver

Som tu len mesiac. Je to len náhľad, exkurzia do toho ako to tu funguje. Príliš krátky čas na prienik do hĺbky. Dá sa to tu prežiť, ale nechcem tu byť tak dlho, aby som tu hĺbku obsiahol. Možnosti ako tu byť menej ako je naplánové sú stále aktuálne. Priorita nie je poznávať basu, ale dostať sa na slobodu a zostať príčetný, či dokonca rásť.


Chceš viac? Objednaj si pripravovanú knihu!


Ako sa Ti páči tento príspevok?
Podeľ sa o svoj názor v diskusii pod článkom, zdieľaj ho na svojich sociálnych sieťach.
Ak sa Ti páči čo robím, podpor moju ďaľšiu tvorbu.

Ľubomír Harmanovský

Žijem svoj život najlepšie ako viem. Mojimi hodnotami sú pravda, sloboda, tolerancia. Venujem sa informačným technológiam, rozvoju mysle i tela, udržateľnosti, pozitívnym a transformatívinym zmenám, aktivizmu... Mnohé svoje aktivity sa mi podarilo spojiť v občianskom združení Sieť Dobra, ktorého som zakladateľom.