Dovoľujem si tlmočiť vyjadrenie moje ako advokátky ako aj môjho klienta na vzniknutú situáciu:
Klient doplatil na zastaranosť a nepružnosť trestného systému vo veciach výživy. Štát neskúma poriadne okolnosti prípadu a rozhoduje od stola skráteným konaním. Týmto ničí príležitosti rodiča na to aby zarobil pre dieťa peniaze.
Trest v tomto prípade je neadekvátne uložený a nereflektuje na záujmy spoločnosti aby deti boli riadne zaopatrené. Môj klient chce pracovať v IT sektore aby uživil seba aj svoje deti. V tomto prípade aj svoje ďalšie dve deti. Štát musí skúmať komplexne situáciu a rozhodnúť vždy v záujme detí.
Mgr. Katarína Menyhardt, advokát
Advokátska kancelária
Kukučínova 11, Piešťany
Pred odchodom do väzenia som zverejnil blog “Za blbosť do basy”, v ktorom vysvetľujem svoju životnú situáciu. Súčasťou blogu je aj žiadosť o prezidentskú milosť. Dňa 25.9.2019 som posielal detailný list do kancelárie prezidentky s aktualizáciou mojej situácie v base. A hlavne situácie mojich najbližších, ktorí sú mojim väznením negatívne ovplyvnení. Toto je posledná aktualizácia a komunikácia s prezidentskou kanceláriou z mojej strany. Napísal som už všetko čo som mohol a vedel. Nechávam to už vo vyššej moci…
Vážená pani prezidentka,
dnes je 77. deň čo som uväznený. V liste z Ilavy zo dňa 25.9.2019 som popísal dopad trestu na moju osobu a moje okolie. Odvtedy sa zmenilo niekoľko okolností. Na výkon trestu som sa adaptoval natoľko, že už nie je pre mňa trestom. Bohužiaľ moje deti nemajú takú schopnosť adaptácie na “trest odňatia otca”. Od nástupu na výkon trestu som absolvoval rôzne hodnotiace pohovory:
- so psychológom v IL
- s hodnotiacou komisiou v IL
- s pedagógom v BA
- so sociálnym pracovníkom v BA
- s PBS (politická bezpečnostná služba) v BA
- so psychológmi v BA
Úspešne som sa “kvalifikoval” na skupinu 1a: najmiernejšia forma výkonu trestu. Konkrétne si trest odpykávam na otvorenom oddelení v Bratislave. Získal som takú dôveru ZVJS, že sa môžem bez policajného dozoru pohybovať na civilnom vonkajšom pracovisku, chodiť do supermarketu len so spoluväzňami… Ústav vyzerá ako ubytovňa a nie ako väzenie. Ústavný režim, pracovné zaradenie zvládam bez akýchkoľvek problémov a je to pre mňa akoby oddychový a prípravný tábor.
Moje uväznenie je teraz trestom pre mojich blízkych. Stačí sa opýtať môjho 4 ročného syna Filipa ako to zvláda on, keď pri odchode z návštevy plačúc kladie otázku: “Tatino, kedy prídeš domov?” Alebo sa pozrieť dospievajúcej dcére do očí plných sĺz. Ako sa jej páči, ako ju ochránil zákon? Je skutočne nevyhnutné týrať týmto trestom moju rodinu až do konca?
Áno, uznávam že som urobil chybu a odsúdený som bol podľa platného zákona. Sme však spoločnosť, kde je zákon nad rozum? Koľko skutočných zločincov chodí po slobode a sú zákonom nedotknuteľní? Naozaj má takto vyzerať spravodlivosť?
Vážená pani prezidentka, pointou tohto listu je poukázať na skutočnosť, že zákon už absolútne netrestá mňa. Zvládam to tu “ľavou zadnou”. Trestaní sú moji blízki a hlavne moje deti. Týmto už nežiadam o milosť pre seba, ale žiadam o milosť pre nevinné deti.
S úctou
Ľubomír Harmanovský
V Bratislave 3.11.2019
Reportáž na RTVS:
https://www.facebook.com/watch/?v=2459898574059146
Ďakujem veľmi pekne mojim priateľom za spracovanie rukopisu a jeho zverejnenie.
Ako sa Ti páči tento príspevok? Podeľ sa o svoj názor v diskusii pod článkom, zdieľaj ho na svojich sociálnych sieťach. Ak sa Ti páči čo robím, podpor moju ďaľšiu tvorbu.
Sledoval som z opodiaľ. Tak sa to podarilo. Želám mame, deckám aj tebe veľa zdravia a pohody.
Ďakujeme veľmi pekne. 🙂
Tiež som si to užil 2x po cca pol roku za blbosť – výživné. Plne súhlasím, že basa je 30 rokov za súčasnosťou a nejde len o výbavu, ale aj o spôsob zmýšľania. Podporujem Vás, aspoň morálne, spísať knihu je skvelý nápad.