Den trinasty

17 máj

Dnes sa nestalo skoro nic zaujimave co by stalo zaznamenat. Az na to, ze som si pomylil 15 z 50 (ked to povie Malajcan, tak sa to da pomylit raz dva) a prisiel som neskoro do prace (a neskoro som z prace aj odisiel)… Vsetci to zobrali sportovo.

Na obed sme nikde neboli, tak som skocil do miestnej kantiny na fajita – bolo to celkom dobre. Zaujimave bolo akurat to, ze som do kantiny potrafil bez zabludenia, aj ked som tam bol len jeden krat s Lidiou a nedaval som velky pozor kade ideme.

Ked som si niesol obed do koje, nejaky american sa snazil byt extremne vtipny a spytal sa ma, ze ci to mam cukriky. Prepac kamos, fakt som nevedel „vtipne“ zareagovat tak som mu poveda „NO“ a siel si svojou cestou. Aj tak som bol vtipny az az…

Vecer som nemal absolutne chut na to ich barbecue v hoteli, tak som si kupil nieco male u cinanov oproti. Este som ti to tam pofotil, lebo vcera som tam bol uz bolo slabe svetlo. Kazdopadne, zacinam pozorovat na svojom zazivani, ze moje experimentovanie s americkou stravou prekracuje hranice unosnosti – do detailov tuto temu ale rozoberat nebudem…

Mam tu toho uz plne zuby a neviem sa dockat piatkoveho odletu. Respektive ked uz budem doma, na let sa zrovna moc netesim… Chyta ma tu z toho vsetkeho taka mierna depka. Nemohol by som tu zit ani za nist na svete. Na Slovensku je sice halda blbcov na pohladanie, ale aj tak sa k nim velmi rad vratim…

Idem si ja veru pobalit kufre, vcera som to uz trosku nahryzol, tak to dnes asi dorazim a necham si len veci co budem potrebovat stvrtok a oblecenie na piatkovy odlet.

Koniec hlasenia.

  • Miro

    Tak teda stastnu cestu! Majernikovi si uz chybal 😛

    Ale daj pozor, ked sa budes vracat do nasej krasnej kancelarie s velkymi oknami z tej temnej koje… aby si nedopadol takto.

  • Mail (will not be punished)

    …tak ja teda už tiež idem…

    …na záhradu kosiť…

    time to wake up

    Keymaker: The key is integral to the path of the One.