Den dvanasty

16 máj

Rano bolo mierne netradicne, pretoze Zara potrebovala byt v praci uz o 6.00.

Preto mi zariadila, ze ma do prace odvezu ti Malajci, s ktorymi sme boli minuly tyzden na veceru v cinskej – KC (citaj Kej Sii), Eddie a tej tretej slecny som uz meno zabudol… Hodili sme malu rec pri ranajkach. Zhodli sme sa na tom, ze je to tu fajn, ale 2tyzdne su az az. Obaja sa tesime uz na domov nech to je kdekolvek. Este sme sa zhodli na tom ze tak, ako ona nebola v Europe ja som nebol v Azii 😉 Kadopadne, ich anglictina je pre mna dost tazko zrozumitelna, niekedy aj 2-3x sa musim opytat ze co, uz mi zacinaju ukazovat rukami ze co maju na mysli, slaba vizitka pre mna veru 😉

V praci klasika. Az na to, ze sme hodili rec s Victorom na temu zeny. Zije tu uz 8 rokov a na americke nezne pohlavie tiez nema valny nazor – tiez ma zenu mexicanku. Hovoril, ze zeny v us (okrem toho ze su skarede) su pozadovacne a velmi agresivne – no nekup to! Potom sa k nam priplichtil Tom – stary mladenec. Victor mu hned poradil, nech si nabrowsuje firemny portal kde sa daju vyhladavat kontakty na vsetkych zamestnancov v korporacii a tam nech zada meno „Monika“. Jasne ze mu to vylistuje vsetky Moniky z Ciech a Slovenska (tu sa to pise Monica). Ze bude na co pozerat… (mimochodom na tom portale su vacsinou hnusne fotky a vacsina dievok sa za ne hambi). No ake finty?? 😉 Na dovazok dodal, ze dalsiu zenu si bude hladat v Europe… Bral to ako hotovu vec, ako keby hovoril: Moje dalsie auto bude Porsche… 😉 Holt, iny kraj iny mrav…

Na obed Victor zahlasil, ze potrebuje kupit knihu o Oracle 10g, lebo s tym bude robit a potrebuje sa to naucit. Tak som sa ako obycajne pridal. Zasli sme do downtownu do velkeho obchodu s knihami kde bolo ako obycajne vsetko mozne. Dokonca take lahodky ako handbook k Ubuntu, dve knihy venujuce sa SE Linuxu… Vsetko-mozne-aj-nemozne-v-ediicii FOR DUMMIES, mraky UNIXackej literatury (samozrejme ze nechybal aj M$ kutik, kde som zabludil len nejakym divnym omylom)… Aj napriek tomuto Victor svoju ‚precious‘ knihu nenasiel, iba nejake SQL a pod…

Potom sme sa sli najest do pizzerie hned vedla, myslim, ze to bola konkretne tato, ale isty som si neni. Kazdopadne sa v tejto pizzerii da objednat pizza podobna europskej, nie take hrube cesto a chrumkava… Snazili sa fesaci, ale aj tak sa im to uplne nepodarilo, bolo to o nieco hrubsie ako sa to robi u nas, ale aj napriek tomu bola dobra – hubova. Dal som si predtym nejaku polievku, ale skor sa to podobalo na sosovicovu kasu ako na polievku v nasom ponimani – nie ze by som sa zalizoval az za usami, ale dalo sa to zjest bez divnych xychtov…

Zara dnes skoncila skor ako obycajne, tak som ju prehovoril aby sme skocili k Fry’s vratit tie paksametle co som blbo nakupil. Tak som copy/paste adresy do maps.google.com a vytlacil – ved to bude stacit – ved to tu uz „ponam“ a je to „kusok“… Ehm, moj odhad bol trosku nepresny. Kusok to bolo, ked soferoval Victor, kusok to bolo aj na mape, ale nebolo to kusok ked som navigoval – pre istotu hned prvu odbocku som nanavigoval nespravne a potom to bolo cele zle. Namiesto asi 7km sme urobili 30km, raz sme sa museli otocit a zmenit smer… Cestou sme sa zastavili na Shellke (btw vedeli ste, ze su to Holandania?) a Zare nefungovala sluzobna karta, tak sme isli dnu to zaplatit v hotovosti. Pani predavacka afroamericanka (nemala by problem dokazat platnost Archimedovho zakona v akejkolvek vani – objemu mala az az…) sa ku mne prihla a ze: Mozem sa dotknut tvojich vlasov? Na druhy krat som pochopil, ze to fakt mysli vazne – preco nie. Tak opacila, trochu sa pousmiala a to bolo vsetko. Mimochodom, dnes som videl prveho muza v US co mal dlhe vlasy okrem mna, asi to tu fakt nebude moc bezne…

Nakoniec sme dorazili uspesne do Fry’s, kde bez otazok preco, zaco, naco zobrali tovar co som nechcel a panasek mi vydal papier z ktorym si to mam ist nechat vykesovat. Cestou som si predsalen vzal ten FM vysielacik a ten papier mi posluzil ako kredit nan – este mi aj vratili.

Zahlbil som sa v aute do mapy a kukam ze ten gugel mozno poradil najkratsiu trasu ale rozhodne nie najjednoduchsiu. Tak ze ideme ako vieme. Jasne ze na najazde na okruh som si pomylil East a West a uz sme sa vdalovali od nasho ciela… Nastastie najblizsi exit bol vyrieseny tak, ze cez dve krizovatky sa dalo vratit na freeway z opacnej strany. Stalo sa tak a za 15 minut sme dorazili na hotel…

Vcera sa mi podarilo si zabuchnut kartu od hotelovych dveri na izbe a vsimol som si to az v robote. Panicka na recepcii mi oproti pasu vystavila za 3minuty druhy. Preco to pisem dnes? Pretoze ak sme sa vratili z Fry’s a chcel som otvorit izbu nic, cervene svetielko – normalne byva zelene, ze by to nejak suviselo z tou kartou? Ze by som si nasiel svoje veci pred hotelom na chodniku? Tak som sa nesmelo siel spytat na recepciu a dievka hovori, ze to zrejme urobil mobilny telefon a za 20sekund bola nastavena ako ma byt.

Dnes som si dal pravidelnu prechadzku o cosi skor ako obycajne – tentokrat juznym smerom, lebo cestou z Fry’s som si vsimol kusok pred hotelom cinske budovy, celkom zaujimave. Len tak zo zvedavosti som sa siel pozriet co sa skryva z druhej strany hotela a tam bol schovany celkom elegantny srbsky pravoslavny kostol. Si predstav… Trosku som si ho poobzeral, natocil na kamerku a siel kuknut do „ciny“… Pred tou velkou branou dnu tam mali pekne altanky, jazierko z rybkami a naucne tabule co to znamena a tak. Zvnutra tejto stavby som videl obchod z potravinami – ze som sa ja taral k mexicanom ked toto mam 100m od hotela. Tak som tam zamieril – dochadza mi uz voda a stalo sa mi nieco co sa mi nestava bezne ani v Piestanoch… Stretol som tam hned 4 znamych!

Ako si tak idem, taka mala zienka s ciernymi vlasmi na mna kuka ako keby ma poznala. Jasne ze neocakavam ze by som tam mohol stretnut kohokolvek znameho, takze som najskor nedaval pozor ale aj sa mi zdala nejaka povedoma. BINGO! Ved je to Lidia! Akurat ze bola oblecena uplne inak ako v praci, vlasy stiahnute vzadu, tak som mal problem najskor urcit kto je to… Potom mi to doslo 😉 Vyzradila mi, ze byva nedaleko a ze si zasli kupit nejake drobnosti so synatorom – taky maly sympaticky brckavy fesak, trosku hamblivy na prvy pohlad. No si predstav. Ako by to nestacilo tak za 3 minutky sa objavili moji mili malajci – vsetci traja. Este mi oznamili, ze zajtra nebudeme odchadzat 8:30 ako dnes, ale az 8:50. V pohode, trosku spanku navyse urcite neuskodi… Hutam, ze ich zavolam zajtra niekam von, nech trosku chytim tu ich anglictinu do ucha. Pripadne ich zavolam na flaskove pivo, nasiel som v tom cinskom obchode Plzen (je to tu pomerne bezne) ;-)))

Vecer som dal skype s rodinkou a pocul som aj malu, no chybaju mi nenormalne obe dve. Na otazku „Kde je tatino?“, Vikinku naucili odpovedat „V ameike“. No uzasne… A este ked do toho vykrikuje „AhOj“ „AhOj“ (s prizvukom na O)… Juj, uz nech som doma, plati to 100%: Vsade doma, doma najlepsie…

Koniec hlasenia.

  • Miro

    Este stastie ze to nebola rajcinova polievka, to by si sa xychtom asi nevyhol 😛

  • To by som si samozrejme neobjednal.. 😉 Zaujimave bolo, a casnik mi to potvrdil, ze keby mi to nechutilo tak to mozem vratit a donesu mi to co mam rad… Vyslovene k tomu nabadali, aby ludia skusili jedla co este nemali 😉