Den siedmy

Zatial kazde rano co sme chodili do prace, na jednej krizovatke stoji chalanisko a stopuje s kusom kartona?! Koho? Kam chce ist? Do prace? Trosku nespolahlivy sposob dopravy. Je z opacneho uhla, tak netusime co tam na tej tabulke asi ma napisane. Tak som si dnes na neho pripravil fotak – a ako na potvoru tam nebol (mozno ho uz niekto nalozil :)! Ved ja si ho vyciham!

V praci som z rana riesil standartne ulohy ako ked som v Piestanoch. Reboot sekundaru lebo nechytil paskovu kniznicu, slo to hladko… Potom sa konecne zacal moj trening, asi na hodinu, ked nas prerusil Joe, ze ci nejdeme na obed z jeho starym kamaratom VMS-akom. Lidia odmietla, ja som isiel.

Na rohu neviem akej s neviem akou sme vyzdvihli maleho bradateho panka. Ako neskor vysvitlo, Joe aj Dennis toho vela nacestovali po celom svete ked pracovali pre Intel. Dennis momentalne pracuje v poistovni s brutalnymi Alpha masinami GS1280 (ze 3melony americkych bubakov kostoval ten system…) a bezne ma na systeme 10.000-15.000 uzivatelov, cez vikend iba 100… 😉

Dennis nas zaviedol do nedalekej restauracie, (ano je to odkaz na tu restiku!) kde boli hlavne grilovane veci. Dennis si dal Lazy Chicken, Joe nejaky beef, no a mne zostalo
The Big "A" Bomber ("A" is for Awesome!)
Sliced smoked beef tenderloin,mushrooms and onions sauteéd in garlic herb butter and bordelaise sauce topped with melted provolone, roasted red pepper and feta cheese on a toasted baguette. 8.50

Ked sme odchadzali, pre restikou boli zaparkovane dve policajne auta. Dennis ma poucil, ze je to referencia na dobru restauraciu. Policajti tahaju 24-ky sichty, tym padom jedia v terene a poznaju tie najlepsie restauracie. Musim povedat ze na tom nieco bude, pretoze mi ten sendvic naozaj velmi chutil, fakt sa im az tak moc nedivim ze su vsetci taki tlsti – chce to sebakontrolu… To ako keby na Slovensku sa za dvacku napcham do prasknutia…

Cestou z obeda mi Joe vyzradil, ze jeho predkovia boli z Ceskoslovenska a jeho praprababka sa volala Kovacova. Si predstav! Ale mesto odkial pochadzali nepozna…

O druhej mala Lidia a Joe dohodnuty konferencny hovor s UNIX/VMS adminom z high-end fabriky ktoru koroporacia kupila minuly rok. No bola to svanda. Chlapik ani poriadne nevedel co tam bezi: “nooo, asi tam bude najaky oracle, ja presne neviem, to instaloval ten co uz odisiel…”, “no, neviem aka to je verzia tohoto softu, moment pozriem…”. Lidia sa ho opytala ze kolko hodin sa venuje udrzbe VMS systemov tyzdenne a ze NULA ;-). Proste mu to tam niekde lezi, robi si svoju unixacku robotu a je mu dobre. Na otazku ci tam ma nejaky monitoring na procesy, pamat, disky atd. chlapik hovori, noooo, uzivatelia zahlasia ked je problem… ;-))) Chcel by som tam robit VMS admina :)). Je pravda, ze tam nema 50serverov ale 5 a zrejme ich staval velmi sikovny admin. Ze disky uz nedefragmentoval od 2001 ;-))) No sranda prevelika…

Vecer ked sa trosku ochladilo som si dal zasa prechadzku po okolil, cestou som sa bol pozriet na nejake batohy – ved si nemam do coho pobalit veci do Vegas – tak som rovno zamieril k notebookovym batohom. Na potvoru taky fajny co som si vyhliadol je za $60+dan. A v penazenke mam uz len asi $50 (nastastie mam este alokovane $ v letenke ktora mi bude plne refundovana ;-))). Zajtra skusim nenapadne poprosit pani Zaru, ci by ma do pondelka nezalozila, nejakym pajdikom lebo do tej notebookovej Dell tasky nedam nist a bolo by trosku trapne sa vynorit v Las Vegas s dvoma igelitkami v ruke 😉

Ako som tak prekutraval obchody, vosiel som do jednej obuvi. Ked som to videl, mal som dojem ze tam nabehli nejaky vytrznici a vsetko to tam poprehadzovali. Ale nie, chyba lavky. Nevidel som to v ziadnom inom obchode ale neda sa to nazvat inak ako totalny mrdnik – kufre, batohy, topanky, saty pohadzane kade tade po zemi, ludia to obchadzali a personal to mal zjavne na salame. Mozno je to nejaky novy dobrodruzny styl nakupovania, ale prislo mi to nanajvys divne… Normalka, pozeram si tovar a ked sa mi nepaci nedam ho do regalu ale slahnem na zem, ved to je pohodlnejsie ako to triafat to nejakeho trapneho regalu, alebo ramienko zavesit na hacik, komu by sa chcelo sa s tym babrat?! Sup s tym na zem, ved co – hore to nevyleti a dalej ako na zem to nepadne…

Neda mi este nespomenut elektricke nakupne voziky pre obeznych. To je taka fiskulinarna, ze vo vacsich obchodoch, taki ti menej mobilni namiesto toho aby trosku tie svaly ponamahali si nasadnu na vozicek a vozia sa po obchode a nakupuju, no super nie? Uz aby to bolo aj u nas, vsak? Bol to “uzasny” pohlad pred obchodom: tucny rozkysnuty panko, mohol mat tak 200kg a este si k tomu pofajcieva aj cigaretku, ten musi byt zdravy ako buk, dlhovekost zarucena…

Vratil som sa na hotel, dal som si zopar povinnych “lomenych bazenov” + 3 minuty vyrivku a bolo mi fajn… Kratkos me poskypovali s drahou a idem drichmenzon…

Koniec hlasenia.