Treti vikend

22.3. 2008

Rano som si urobil maly zaber na ruku plnu nabojov. Take smrtelne a take krasne zaroven.

Tetula z GPS nas spolahlivo navigovala az do Rio Salado Sportsman’s Club (google maps). Victor tam uz bol a cakal na volnu drahu. Rachot tam bol ako na strelnici 😉 – tak sme nafasovali stuple do usi. Zastuplovany som pozeral na strielajucich sportovcov.

Co mi udrelo do oci bola scenka s asi 35-40 rocnym mirne pupkatym tatinom a jeho cca 6-7 rocnym synom. Junior drzal v ruke plnoautomaticku zbran (!!!) a otec roka mu pomahal ju drzat a mierit na ciel. Junior vystrelil niekolko davok. Moja pozornost bola uputana inym smerom ale zachvilu sa tam moje oci vratili a co nevidim: Otec roka veselo striela a Junior si obzera nejaku rucnu zbran ako keby to bol plysovy macko. V tom zasiahol zamestnanec strelnice a vzal mu ju z ruky. Otec roka nasledne spustil nalezite opravneny a spravodlivo rozculeny krik o tom ako to Juniorovi uz milionkrat hovoril… Mozno by sa mohol tatino namiesto vreskotu zamysliet nad tym co patri a nepatri dietatu do ruky. Dietatu, ktore si sotva naplno uvedomuje aspekty zivota a smrti, moc zbrani a pod…

Zaujimave je, ze na vlastnenie zbrane v Arizone staci mat “obciansky preukaz” a cisty register trestov. Kludne mozu vediet velke ho*no ako sa naraba zo zbranou – na to aby tu mohol clovek soferovat auto treba uspesne absolvovat kurz a ziskat tak opravnenie na vedenie vozidla… Hm?

K veci. Tak ako som si namyslal ze mi strelba v Caswells isla dobre, tak som dostal od reality zase pekne na hubu. Sotva som trafil terc a moje strely isli uplne mimo – vacsinou. Ked ma tak Victor pozoroval, nasiel niekolko nedostatkov: zle drzanie zbrane, zla technika mierenia a dominantnost laveho oka…

Tu akurat ideme spat po vymene tercov… Zlava Ja, Willy a Victor

A tu traposim s tym pravolavym okom, drzim tu zbran ako panna viete co… ehm…

Skusal som to prehodil na lavu ruku (toto je tusim AR-15), bolo to o cosi lepsie ale tiez bieda… Chcem si pozriet na nete ci sa da cvikom zmenit dominantnost oka, predsa len som pravak a mam dominantne lave oko? Ja som bol vzdy nejaky divny 😉

Victor mi vysvetlil ako sa spravne mieri zo zbranou – ziadne prizmurovanie oci. Obe oci otvorene! Co ak pojde nepriatel prave z tej strany ktore oko je zatvorene? Mohlo by to byt posledne zmurknutie v zivote. Je to tazke, ale chcem sa to naucit. Dohodli sme sa ze cez tyzden pojdeme znova co Caswells, ale len mi dvaja a da mi poriadnu instruktaz. Je vidiet ze vie ako sa naraba zo zbranami, velmi zodpovedne a vie presne co robi. VZDY sa sprava k zbrani ako keby bola nabita, navyse ked polozi zbran, vzdy vyberie zasobnik, vyprazdni komoru aj ju skontroluje – pohladom aj hmatom.

Dnes strielala len Zuzana a Silvia sa len prizerala, ale zo zbranami si zapozovali obe, Joe bol velmi ochotny fotograf, ani sa moc nedivim… Ale fotky radsej neukazem, su az prilis nebezpecne 😉

Po strelbe sme sa sli najest do Golden Corral, americky bufet kde zaplatite $10 vstupne a mozete jest do prasknutia. Pozitivne je, ze medzi tymi kvantami odpadkov sa najde kvalitne jedlo. Najedol som sa slusne a zavrsil som prijem zdravej potravy odpadkom v podobe kakaovej torty s niecim vela moc moc sladkym. Samozrejme ze papulky si zacali zo mna utahovat stylom ze “Zdrave jedlo, cooo…?”. Decentne som sa obhajil ze ved raz za cas – ano, zhruba 1x tyzdenne si dam aj to maso. Vacsinou ked ocakavam zvyseny vydaj energie…

Po vydatnom jedle sme zamierili na “blsak” Mesa Market Place Swap Meet, po americky, megaloobrovskonajvacie – ten objekt v strede mapy. Kazdopadne tam boli veci k dostaniu za 60% ceny ako v meste i menej. A dalo sa tam kupit vsetko mozne, hlavne hluposti, suveniry, kvantum handier ale aj dobre veci… Napr. kupil som si tam skvely kufor za $50, na SVK by som zan dal tak 3.000,-. Videli sme asi 10% z toho celeho a to sme tam boli 2 hodiny. Dohodli sme sa ze tam este skocime na dlhsie a ze hned na druhy den pred planovym vyletom, avsak realita nakoniec bola uplne ina…

23.3. 2008

V nedelu sme mali naplanovany vylet s Victorom a Lidiou do Superstition Mountains. Lenze sikovky Lubko zabudol den predtym sa dohodnut z Joeom, aby zobral na par hodin za neho pohotovost nad systemami. Takze rano som este sadol za komp a veselo mailoval. No a ked uz som pri kompe no nespustis skype? Nedas si telefonat s braskom? Neceknes co nove na kyberii? Podarilo sa mi zdrzat dlhsie ako je zdrave a medzitym prisli papulky s tym ze ideme na ten blsak co vcera. Lenze ako som bol lemravy a cas bezal nejak divne rychlo, dostal som sa do bodu ked z mojho pohladu nebolo vyhodne ist znova na blsak – naco tam ist zas na 2 hodky. Dievky to ale moc nezvladli a vznikol mensi konflikt ktory sme uspesne zazehnali a zvolili si novy plan – navsteva studenskeho mesta Tempe a tamojsieho Starbucks.

Tempe je jedna z mala casti Phoenixu, kde ludia chodia peso ;-). Teda, aj inde chodia peso, ale to su Mexikani a Afroamericania (aby som bol policticky korektny 🙂 pre ostatnych cernosi). Je tam Arizonska Statna Univerzita, zije tam vela studentov… Bola to prijemna prechadzka. Mna zaujal hipisacky obchod zo vsetkym moznym, vonnymi tycinkami, farebnymi trickami, zaujimavymi postermi, a napriklad aj z vodnymi fajkami od vymyslu sveta, urcenych vylucne na fajcenie tabaku 🙂 Ehm, keby si bezny smrtelnik z tychto agregatov potiahol tabakovy dym, tak mu bud rozdrapi pluca alebo narovna usi… Keby som tu bol pred tromi tyzdnami, mozno by som si aj nejaky agregat zakupil, holt, casy sa menia…

Kupil som si tam takuto tabulku.Pri plateni som sa celkom zakecal z predavacom. Uvedomely americky chalan co sa chce ist pozriet do do Europy, konkretne do Ciech. Tak som mu povedal ze som tam zil. Celkom prijemny pokec, zhodli sme sa na tom ze US nemaju moc dobre vibracie a ze v Europe su trosku otvorenejsi ludia…

A co bolo este zaujimavejsie, za niekolko minut potom, pri prechadzani cesty zrazu len “Vy ste zo Slovenska?”… Co? Kde? Ako? Babenka na bycikli ze “Jeej, konecne rodna rec…”. No ake prijemne stretnutie. Tak sme sa zastavili na kus reci, dozvedeli sme sa ze pochadza z vychodneho slovenska, studuje v cechach a je tu na vymennom pobyte… Ona sa na vymenu dozvedela zase zakladne informacie o nas. Vymenili sme si kontakty, ze sa este stretneme, na nejaky vylet alebo nieco podobne. Chvilku sme pokecali, potom sme sa rozlucili a zamierili do spominaneho Starbucks…

Este sme si dali spolocnu fotecku v Tempe zo Zuzanou a mojou novou plechovou tabulkou 😉

Po kaficku bol najvyssi cas na stretko s Victorom, Lidiou. Pridali sa aj Victorovi synovia: Victor Jr. a Willy a Lidiin syn Mathew (ten z Camelbacku). Victor bol vodca a prevracal kazdu chvilu kamene a hladal pod nimi skorpiony a kadejaku inu pustnu haved 😉 Tesil som sa na strkaca, ale ziadneho sme nenasli – skoda no…

Klik na obrazok pre pokec o ture:

Cesta…

Tesne pred cielom nam pred ocami doslova plachtil uplne nadherny motyl. Obrovske kridla, rozpatie mozno 10-15cm, no fantazia ho pozorovat ako sa hral s vetrom – alebo vietor s nim?

Tura nebola velmi dlha a coskoro sme dorazili do ciela…

Dazdova voda…

Mimochodom, v cieli som tak sam pre seba exceloval z mojimi uzasnymi znalostami anglictiny. Ako som spominal, tak kupujem chleba podobny europskemu v pekarni kusok od hotela. Tak som teraz sikulko skusil iny, skoda ze som dopredu nevedel co znamena slovo Cinnamon, ano ano, uz viem, je to skorica. Dozvedel som sa to pri krajani chleba rano, ked som si pripravoval desiatu na obed. Kupil som si sikulko sladky chlieb 😉 Ale aspon nebol z vaty. Tak som si ho poctivo natrel maslom (chutovo take iste ako u nas, kedze je to European Style ;-)) a pripravil si zeleninovo/syrovy salat… Celkom sa to dalo, ta kombinacia bola vcelku prijemna… Po vydatnom obede som si dal Power Nap (kratky 15minutovy spanok), tak ako som zvykol posledne tyzdne po obede v praci v Piestanoch, holt tu v PHX sa to neda… Tam ta uzovka na kameni, tak to som ja 😉

Potom som preskumal trosku okolie, dalo by sa ist este vyssie ale to by decka zrejme nedali, hlaven Mathew… Victor mi pozical jeho Glocka bez municie a ucil som sa mierit s obomi ocami otvorenymi, zdalo sa mi ze mi to islo, ale pravda sa ukaze na strelnici 😉 Ale lave oko nepustilo, prave ani zatat…

Na skalach bola takato niekolko tisicok rokov stara “malba”, ak to teda bola obyco farba tak si tym Glockom necham prestrelit koleno ;-). Pozoroval som to velmi zblizka a vypadalo to ako vyleptane do skaly. Velmi zaujimave, uplne ina struktura ako zbytok skaly, mohol som dat makro skoda no. Ako som to tam tak vnimal, tak ma napadlo ze co to asi tak moze znamenat? Tak som si spojil nejake kecy co som cital nedavno na nete a napadlo ze by to mohol byt zaznam ako nam mimozemstania priviezli kravy, kozy, ovce.. 😉 Nechce sa mi uverit, ze by clovek dokazal vyslachtit taketo stvory. Uvediem trosku iny priklad, moderne teorie hovoria ze pes bol vyslachteny z vlka, za ucasti cloveka. Ked si to predstavite, tak staroveky chovatel musel byt OBROVSKY vizionar, musel mat OBROVSKU odvahu a OBROVSKY presvecovaci talent. Musel zvladnut tieto tri ulohy: 1. pozret sa daleko do buducnosti a predstavit si ako z divokej selmy ktora je tak agresivna ze sa k nej bal zdravy clovek priblizit dokaze vyberom tych krotkejsich a poslusnejsich jedincov (!!!) za stovky generacii vyslachtit krotkeho poslusneho psika, ktory bude chodit za kusom papeku a nosit mu papuce 🙂 2. musel vediet presvecit minimalne svojich pribuznych, ze riskovanie zivota a zahravanie sa s divokou selmou raz prinesie vytuzene ovocie – krotkeho havka 3. technicky musel vyriesit odchyt a chov divokych seliem zrejme v uzavretom priestranstve. Mozno sa mylim, ale pride mi to prinajmensom extremne narocne… Ale mozno fakt zobral stary chovatel mlade vlciky a daval im pekne papat a vsetko je tak ako je v tom clanku – jeden nikdy nevie.. “Trosku” som odbocil, ale tie kresby vypadali takto: 😉

Neskor juniori navlacili drevo – ano drevo, v pusti drevo… Take obschnute kriaky a urobili sme ohen asi na 20minut. Celkovo sme sa tam zdrzali asi 2hodky. Cestou spet sme si vychutnavali skvelu teplotu a nadherny arizonsky zapad slnka…

Vecer sme si chceli urobit prijemny vecer s babami ale cele sa to zvrtlo, detaily vobec nie su vhodne pre tento platok…