Priprava, cesta a prve dni v Azii

23 máj

Zase som sa balil na poslednu chvilu. Posledny den, posledne hodiny – dokonca posledne minuty… Este 15minut pred prichodom firemneho taxi som si daval (studenu) sprchu. Neda mi nespomenut peripetie zo sluzobnou platobou kartou, respektive s PIN-om k tej karte. V US som mal PIN ulozeny v telefone lebo som bol leviny si ho zapamatat. Telefon sa mi pred mesiacom podarilo utopit (vo WC – storka na samostatny blog ;-)) aj spolu s milym PINom. Takze posledny den som si naplanoval, ze pohladam medzi papiermi zasielku z banky. Hladam, hladam a nic. Nicovate NIC, uplne ze 0, nisto, niente, nichts a este aj nothing… V hlave sa mi uz zacal generovat mail co poslem na financne, ze prosim vas a hentototo PIN, lebo malajzia, nebude ako penaze vybrat && bla bla…

Prisiel po mna taxik, tak som sa dal este zaviest do prace, ze pohladam tam. Pozriem do pracovneho suflika, a co nevidim? Vidim! Vidim obalku a z nej sa na mna usmieva logo VUB! Tramtatadaaaaa… Mam panaze, netreba nikomu mailovat a mozem letet…

Z taxikarom sa uz celkom aj pozname, ved sa uz vidime piaty krat. Tak sme pokecali co noveho. Ja som si malo zdriemol a cochvila sme boli na letisku. Tentokrat som do Amsterdamu neletel Airbusom ako s British Airways, tentokrat ma do ciela zaniesli Holandkse aerolinie KLM. Lietadlo sa volalo ze Fokker 100 Jet, ze by to bol nejaky rozdiel sa neda povedat. Lietadlo ako lietadlo. Z Amsterdamu sme leteli spriatelenimi Malajskymi Aeroliniami. Velmi ma uputali „rovnosaty“ letusiek. Rovnosatami sa to sotva da nazvat. Zrite!

Letuska Navyse boli take nejake milsie ako panicky z BA. Zbytocne sa nevtierali, ale fakt trefne prinasali obcerstvenie, hlavne dzusy a vodu… Prezieravo som si vzal zo sebou stuple do usi a tienic na oci :-)) (no fakt neviem ako je to spisovne, poradte). Vdaka tomuto vybaveniu som asi 2/3 letu uspesne prespal. Ako bonus bola skutocnost, ze som bol sam na 3 sedadla, takze som sa tam mohol velmi spokojne vyvalit. Nebol to plnohodnotny s spanok, ale urcite let ubehol rychlejsie…

Do Kuala Lumpur International Airport sme prielteli rano 6.00 miestneho casu. Odtial som si objednal taxi do Serembanu (cca 50km), stalo to 50RM co je okolo 350skk. Kedze tu benzin stoji 2RM tak to je celkom primerana cena, to sa im jazdi ked maju liter za 13skk…

To co ma prve zaujalo bola vegetacia. Predtym som si to neuvedomoval, ale kedze Malajzia lezi pomerne blizko rovnika, je tu velmi teplo a v spojitosti s miestnou vlhkostou je to tu raj pre vsakovake rastlinstvo (pocitam ze aj zvieratstvo, ale s tym som este neprisiel do kontaktu). Je to tu cele velmi velmi prijemne zelene. Dalsia vec co mi udrela na prvy pohlad do oci je vysoky pocet mopedov na cestach a jazdi sa tu vlavo ;-).

Royale Bintang, hotel vyssej urovne ako Residence Inn v Phoenixe. V US bol ten hotel standard a tu je to extremny nadstandart… Tento je sice luxusny a „royale“, ale vastnu webku nema… Z izby mam krasny vyhlad na cele mesto, fakt velmi sexi orientacia izby. Hotel je kusok od centra, takze mam po ruke vsetky potrebne vydobytky civilizacie. A okrem ineho velky park, ktory mam v plane vyuzit na sportove aktivy.

Osprchoval som sa, trosku pospal a podho (taxikom) do prace. Tam sa lokalny chlapci mordovali s asi 700kg rackom. Nie a nie ho vytrepat hore schodmi do datacentra – vytah tam samozrejme nebol. Vybavenie na stahovanie ziadne, iba hole ruky – 12ruk. Ked sme odmontovali 4police s diskami a 2 servre tak sa to panacikom bez vacsej ujmy podarilo vyniest… Nastala zoznamovacka s kolegami: KS mlady muz, cinskeho povodu s ktorym je celkom prdel – stale sa na niecom smeje. Jeho plachejsi kolega – tiez cinan – Terence. Este musim podotknut ze Malajzii ziju tri rasy: cinania, indovia, malajci. Oficialny jazyk je tu malajcina, ale pouziva sa tu aj cinstina a anglictina. KS napriklad ovlada: 2 dialekty cinstiny, malajcinu a anglictinu. Nie zle…

Vecer som skocil na malu prechadzku okolo hotela. Opacil som nakupne centrum, nie nepodobne tym v US alebo u nas… Male rozdiely tam su, ale fakt len male… Nic som si tam nekupil, iba som sa najedol – take fajne oprazene sliziky s morskymi potvorami. Velmi chutne. Nasledne som zasiel na Thajsku masaz. Fuuu, moja lacna predstava bola ze ma mierne pomiaga a budem si spoko odfukovat. Ups! Chybka! Prekrucala ma, vykrucala, pukala, praskala, stlacala vsetkymi moznymi koncatinami. Fakt to BOLELO! Bolelo ma to preto, lebo som 10rokov sedel za kompom a vobec sa nehybal. A zda sa, ze ani 5 mesiacov pravidelneho sportu to nedalo do poriadku. Panicka co ma masirovala velmi po anglicky nevedela. Ale velmi sme sa bavili. Ked uz bolest bola na nevydrzanie, ventiloval som ju smiechom, tak sme sa spolu pekne nasmiali… Kazdu chvilu 😉 Tak sme sa dohodli ze sa este uvidime o tri dni, uz by to malo byt lepsie… 😉 Celkom sa na to tesim, bude zas kopec „srandy“

V praci sa mi podarilo dostat systemy do stavu ze bezia, su na sieti a tipci v US mozu na tom cez vikend makat. Su tam male drobne veci na doriesenie ale nic vazne. Dnes prisiel kolega (John) ktory sedi v kancelarii v KL (Kuala Lumpur) a boli sme spolu (KS,Terence a dve kolegyne) na cine. Bez hamby som vyskusal jest palickami a celkom mi to islo – nezabudol som to este. Je fakt, ze miestne jedlo mi je podstatne sympatickejsie ako to v Amerike. Nie je asi o vela zdravsie, ale urcite prirodzenejsie. Velmi chutne a v pohode som sa najedol.

Vecer sme boli s KS a Johnom v inej cinskej restike na kraby. Prvy krat v zivote som to jedol a velmi si pochvalujem. Jemnucke biele masicko, chce to vsak trpezlilvost sa k nemu dostat. Je to take hrajkanie sa s krabim pancierikom, ale velmi sa mi to pacilo. Aj styl stravovania, kazdy ma svoj tanierik, nejake misticky na omacky, palicky a taku keramicky velku lyzicku, velmi dobre sa mi s tym jedlo. Nemal som ziadne problemy s palickami. Fakt som sa citil super s chalanmi, pokecali sme o ich krajine o nasej krajine atd. Velmi dobra skusenost spoznavat ine kultury… Este som chcel vyskusat nejake chrobaky, jastericie, hady alebo nejaku takuto „haved“ zjest. Chalani maju pre mna „len“ krokodila a zaby, pre ine fajnovosti si mam vraj zajst do Ciny – tej naozajstnej 😉

Vypada to tak, ze mam pred sebou zaujimave 3 tyzdne.

  • A.boy

    Lubko velmi pekne pises o este krajsich veciach. Drzim palce chlapcisko sikovne 🙂

  • Dakujem, bude pokracovanie… 🙂