ĽSNS v mojej hlave

27 jan

Popravde mám plné zuby drístov o tomto politickom fenoméne. A ešte pridám svoje – v rámci psychohygieny sa z toho potrebujem vypísať. Pozorovateľnou pravdou o tejto strane je, že sa im darí. Čím viac sa zdúva v odpore „iné politické spektrum“ tým viac to vie táto partička otočiť vo svoj prospech. Už som zachytil aj ezoterické „neriešenie“ do čoho dávaš pozornosť to rastie. Bohužiaľ z nespratnej pospolitosti nám aj bez pozornosti vyrástlo druhé najsilnejšie politické zoskupenie. Prečo? Lebo šíria svoje emočne nabité dezinformácie, strachy zo všetkého možného a aj nemožného. Maďarská karta spred pár rokov je odvar oproti „buzerantským čiernym migrantským sorošom“, ktorí prišli sprzniť naše krásne, harmonické dokonalé slovanské rodiny.

UPOZORNENIE

Aj keď je text kritický a miestami ironický, neprechovávam voči podporovateľom ĽSNS nenávisť, alebo opovrhnutie. Iba mierny odpor, pretože chcú kradmou rukou siahnuť na moju slobodu. Inak sa ich snažím pochopiť a prijať. Termín „nakazený“ používam ako metaforu, nie pokus o urážku.

Zároveň prehlasujem, že v politickom spektre neexistuje strana s ktorou plne sympatizujem. Moje rozhodnutie voliť je z núdze cnosť, žiadna radosť. Sú tam pre mňa ako-tak akceptovateľné strany, ktoré robia menšiu nákazu. Ale pokiaľ nebude existovať „Strana nekompromisného vedeckého poznania„, tak sa nemám s kým stotožniť.

Podporujem vodcu?

Podľa tejto teórie som aj ja ten čo ich podporuje. Veď predsa o nich píšem. Iste, aj tak sa to dá intepretovať, ale byť ticho znamená nechať túto rakovinu rásť. V podstate chudáci voliči za to (zčasti) ani nemôžu. Vodca parádne zabrnkal na strunu nespokojnosti, rozvibroval ju do rozmerov strachu a otvoril tak komunikačnú cestu šíreniu „nákazy“. Nákazy strachu, hnevu, nespokojnosti a premostil šikovnou víziou vodcu, záchrancu, spasiteľa či martýra. Pán Goebbels by isto zaplesal. Jednoduché, uchopiteľné a účinné.

Takto „nakazený“ človek je prototypom ideálneho voliča. Na problémy existujú dôvody a ľahké „naše“ odpovede. Ktoré opakujú aj ostatní nakazení a v rámci komformity sa človiečik cíti bezpečne. Ani rozmýšľať veľmi netreba, teda vôbec, dokonca kritické myslenie je „na škodu“ . Veď vodca nás zachráni a bodíky idú hore. Inak, aj voliči iných „hejt klubov“ sú na tom veľmi podobne. U ĽSNS však tento fenomén vidieť asi najvypuklejšie.

Bez pozornosti nebudú rásť

To by bolo krásne keby to tak fungovalo. Koľko dostali pozornosti aby boli zvolení do parlamentu pred 4rokmi? Koľko pozornosti ešte predtým aby sa stal vodca županom? Koľko pozornosti dostali ako pospolitosť? Keby to tak fungovalo, tak ich nemáme v parlamente. Sú tu vďaka šíreniu strachu, hoaxov, dezinformácií, systematickému používaniu lži ako pracovnej metódy a hrania sa na spasiteľov či martýrov. Pekná analýza vyšla z dielne Transparency a tiež sa dopracovali k podobnému záveru.

Sú tu aj vďaka „bullshit asymetry principle“, lebo im stačí keď vypustia nejakú hlúposť a na ktorej vývrátenie treba tak 10x viac energie, mentálnej kapacity a práce. A hneď majú PR pre svojich pacientov. Pretože útok na nižšie mozgové kmene, cez strach a nízke emócie sa veľmi ťažko vyvracia cez frontálny kortex. Tam bohužiaľ pozornosť „nakazeného“ častokrát ani nedoputuje a o kognitívnych schopnostiach uchopiť iný výklad ani nehovoriac. Nie kvôli samotnej inteligencii, ale kvôli emočnej hmle. Častokrát už čítanie s porozumením je obrovská výzva, keď je hlava plná „spravodlivého hnevu“ a poznania „skutočnej praudy“. Inak výborný tréning na prijímanie iného názoru nájdete tu.

Množstvo energie potrebnej na vyvrátenie hovädiny je o rád vyššie ako na jej vyprodukovanie.
(Alberto Brandolini, 2013)

Ako z toho von? Existuje liek?

Jednou z ciest je útek. Presťahovať sa do inej krajiny. Mne sa tu však páči a chcem tu žiť. Čiže to neprichádza zatiaľ do úvahy. Ale možno aj tam dozriem, keď sa to reálne začne dotýkať mojej slobody, zatiaľ je to len potenciálna hrozba. Útočiť, zosmiešňovať je tiež len vodou na mlyn ich komunikačnej taktike. Vďaka tomu sú tu.

Jediné na čo som doteraz prišiel je: Jemne a citlivo ukazovať zrkadlo nakazeným kamošom (lebo priama konfrontácia je interpretovaná ako útok a na to majú sadu „nepriestrelných“ odpovedí a linkov). Byť v pohode a ukázať, že svet môže byť aj pekné miesto na život. Hlavne keď sa viac človek stará o svoje vlastné živobytie. Pozor: Nie byť sebec ale reálne sa starať o svoje potreby. Nie súťažiť o to kto bude mať viac, väčší, bohatší, lesklejší…

Takto nie

Asi najdôležitejšie je však budovať vzdelanú a informovanú občiansku spoločnosť, vysvetľovať prečo je autoritárstvo nebezpečné pre ľudí čo majú radi slobodu. Je potrebné svojim príkladom šíriť poznanie a vzdelanie. Je to síce mravenčia práca a jeden hoax vie prebiť 10 kvalitných zdrojov, ale inú cestu som zatiaľ nenašiel. Rád sa nechám poučiť a inšpirovať.

Budovanie svojej vlastnej sociáno-ekonomickej bubliny, svojej paralelnej spoločnosti, je tiež určite dobrý nápad. Pripraviť si svoju záchrannú sieť, keby naozaj došlo k najhoršiemu a začnú „škodnú“ vešať na kandelábre. Áno, aj o inom fúzkatom pánovi pred 100 rokmi si ľudia najskôr mysleli že on len tak „tára“… Netáral a začal robiť „poriadok“. Bohužiaľ len pre vyvolených, lojálnych, či „nakazených“.

Cesta k občianskej spoločnosti

Úplne mikrominimum je ísť voliť, ale to je takmer nič. Rozdiel medzi volením a nevolením je na úrovni štatistickej odchýlky. Ale prečo to neurobiť, keď to takmer nič nestojí?
Treba makať, vzdelávať, byť trpezlivý, kultivovať samého seba a byť príkladom pre svoje okolie. Formulovať víziu krajšieho sveta a podporiť ju činom je to čo naozaj mení svet. Oveľa viac ako politici alebo voľby.

Rozdeľuj a panuj

Tak známe a okrídlené tvrdenie sa až mrazivo podobá na súčasnú situáciu. Kámoši, rodina, susedia sa medzi sebou hádajú kvôli politickým názorom, ktoré,nebyť boja o moc, by sa nám ani do uší nedostali. Rozbíjajú sa dlhoročné kamarátstva, spojenia, spolupráce… Nechcem byť konšpirátor, ale nie je odveky zneužívaná nejednotnosť a roztrieštenosť ľudí práve v ich neprospech?

Epilóg

Tento text som nikdy nechcel písať. Ale písanie mi pomáha si učesať myšlienky a ich formulovanie neraz ukáže inú perspektívu ako keď sa to len premieľa v hlave. Necítim nenávisť k vedeniu tejto partičky, ani k ich podporovateľom. Páčil by sa mi decentrelizovaný svet, kde by títo nešťastníci mohli mať svoju čistú bielu šťastnú enklávu so svojou predstavou poriadku. A moju bublinu existencie by nechali na pokoji. Navždy.

„Fašizmus sa lieči čítaním, rasizmus cestovaním.“

(Miguel de Unamuno)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *