Den strnasty

Hura, uz len raz sa vyspim a pojdem domov!

Standartne rano, nic extra, praca, cistenie mailboxu… Potom sme s Lidiou presli zbytok veci co ma bolo treba vyskolit – teda dufam, ze uz je to vsetko a nic doleziteho sme nevynechali, ani by som sa nedivil po tom minulom tyzdni…

Cez obed som siel s Victorom a Lidiou na postu nedaleko firmy, poslat do Las Vegas Lubenovi slivovicu, gobelin od drahej a nejake spreje… Nemohol som to vziat do lietadla – tak preto balik. Musim povedat ze aj tato sluzba je na inej urovni ako u nas.

Je tam na vyber z 10 velkosti krabic a dalsich X typov obalok. A to je statna sluzba, nie UPS, Fedex a pod… Bublinkova folia, lepiaca paska – proste vsetko co treba na poslanie balika (samozrejme za vsetko sa ale cvaka ;-)). Kazdopadne, skladba veci co som poslal bola taka zvlastna ze som musel vybrat tu najvacsiu aby sa mi to zmestilo a 3/4 krabice zivalo prazdnotou. Prisiel som k pultiku, postovy panacik do toho nahliadnie, zakruti hlavou a ze to ne a ne a ne-e. Nenapisal som na krabicu ziadnu adresu (tak som ju nemusel za nu platit), tak skocil dozadu a doniesol mi krabicu – ako uliatu a este bez poplatku – no nekup to. Uspesne som opisal adresu prijmatela a ze odosielatel? Postovy panacik hovori, nech tam napisem tu istu. Len tak zo srandy, dokedy to bude rotovat keby som sa pomylil v adrese? ;-))

Victor mi medzi recou spomenul, ze tam kam som sa bol X krat prechadzat je dost nebezpecna zona s vysokou kriminalitou – dobre vediet den pred odchodom ;-))

Najest sme sa sli kusok od posty do riadneho pajzlu…

Trosku ma prekvapilo ze Victor si zobral z auta strelnu zbran, asi to bol fakt este vacsi pajzel sko som si myslel. No co si tam das? Normalny fastfood-grc, 2x platok syrovej pizze a nejaky krepy sladky napoj… Zjest sa to samozrejme dalo, ale keby mal moj zaludok nohy, tak ma nakope do zadku az az. Po “obede” Victor dostal chut na zmrzlinu, tak ze ideme. Cestou vsak Lidii prisla sprava na pager ze spadol primarny vyrobny server. Zabudla si mobil v kancli, takze sa jej nepodarilo spojit ani s Jouom ani s Billom – nezostavalo nam nic ine, len to otocit a ist s5.

Nikoho zrejme nezaujima postup nahadzovania VMS servra, tak sa toho zdrzim. Zadarilo sa, aj ked kolegovia z oddelenia Mrkvosoftu ziarili svojimi super DNS sluzbami (migracia DNS z Unixu na Windoze v ramci korporacie bol teda “uspesny” tah), stacilo “iba” pol hodinu haluzit a vyvolavat aby DNS ukazovali na spravny server – no nekup to.

Poobede sme riesili zalezitosti ohladne migracie servrov z dozivajucej platformy Alpha na Integrity. S Jouom sme sa snazili Lidii vysvetlit co to je RAID a ake ma vyhody. Ak motyka vystreli mozno budeme nove diskove polia RAIDovat.

Joe, sa nezda byt tak konzervativny ako sa na prvy pohlad zdalo. Mozno by sa dal v buducnosti nahovorit aj na virtualizaciu 😉

Potom uz len nudny meeting a hajde na hotel. Dnes isla Zara ku kadernikovi, tak ma zobrala na hotel Lidia – byva kusok odtialto. Stretol som jej synatora, vychova ho bilingualne a ked nechcel aby som rozumel, tak k Lidii hovoril Rumunsky, fiskus jeden 😉

Vecer sa nestalo nic, co by stalo za zapis do tohoto platku. Finalne balenie a drichmenzon…

Koniec hlasenia…


Ako sa Ti páči tento príspevok?
Podeľ sa o svoj názor v diskusii pod článkom, zdieľaj ho na svojich sociálnych sieťach.
Ak sa Ti páči čo robím, podpor moju ďaľšiu tvorbu.

Ľubomír Harmanovský

Žijem svoj život najlepšie ako viem. Mojimi hodnotami sú pravda, sloboda, tolerancia. Venujem sa informačným technológiam, rozvoju mysle i tela, udržateľnosti, pozitívnym a transformatívinym zmenám, aktivizmu... Mnohé svoje aktivity sa mi podarilo spojiť v občianskom združení Sieť Dobra, ktorého som zakladateľom.