Den desiaty

14 máj

Den zacal kludne… Oci som rozlepil okolo osmej na obcasne postekavanie susedovie psa – stekal celkom basovo… 😉 Niekde som cital, ze aj psy – v ramci jednej rasy – stekaju inym „jazykom“ v rozlicnych krajinach, mozno je to blbost. Ked nebudem vediet co s casom, mozno to raz vyguglim…

Pepi sa pustil do upratovania domu, pretoze zajtra pride Lubenova zena z Bulharska – aka skoda ze sa nestretneme – celkom rad by som ju spoznal. Urobil som tour s kamerou okolo domu a po dome. Teraz sa zobudil Luben – ma nieco s okom tak som mu pozical Visine…

Nieco sme nalozili do brucha a vybrali sme sa s Lubom na nakup. Najskor sme navstivili obchod s tovarom dovezenym z vychodnej europy – vlastnili to rusi, takze naviac veci z Ruska, ale aj z Bulharska, Grecka, Turecka a dokonca som tam nasiel aj Zlaty Bazant – to bolo jedine co tam bolo zo Slovenska – chlast…

Potom sme sli kupit meso na stejky do cinskej stvti, pretoze tam je cerstve a kvalitne – cinania tam chovaju prasce a rovno ich tam aj kalaju… No, moja draha manzelka by si toho obchodu asi moc neuzila, kedze jej neni dobre z toho ked musi spracovat kura… Chcel som Luba zachytit kamerou pri beznych cinnostiach ako je nakupovanie (myslim, ze svokor by to hlavne ocenil), ale za chvilu prisiel za mnou maly sikmooky panko – ze to ne-e-e, to sa tu ne-emoze a ze zastavit kameru – rusi mi do dovolili, ale cert to ber, moja chyba, nevsimol som si na dverach nalepky zo vsetkymi zakazmi…

Po nakupoch sme si urobili obed a ze co? Nemal som veru vela chuti v tom teple (dnes asi 40C) sa tarat volade po bulvaroch LV. Tak mi chalani navrhli ze co bazen? Samozrejme ze ma prve napadlo ze pojdeme na nieke verejne miesto kde sa spaciruju fesaci co „v zime“ nabrali muskulaturu a pipky co v tej istej zime zhodili tuk… Nastastie som sa mylil a sli sme k ich priatelom (tiez bulharom) ktory maju na dvore bazen – ako pekne som sa mylil.

Jasne ze to nebola patdesiatka z osmymi drahami, ale na cvachtanie to bolo akurat. Trosku sme poblbli s loptou 3-4-5 krat som sa omocil a vyliezol. No bolo to barz prijemne. Pytal som sa Emila – majitela domu – ci je narocne sa starat o taky bazen. Ze to staci na noc zakryvat a raz tyzdenne tam strcit na 20minut filter, vodu staci vymenit raz za 2-3 roky. No ved ako inak, ved by to nikto nekupil – alebo by si na to prenajali pracovnu silu – pokial by to bolo co i len trosku narocnejsie.

Toto vidim ako problem v Europe, ale tu je to este mnohokrat horsie. Stale viac a viac uloh robia za nas masiny a vsetko mame prichystane (skoro) ako na hotove. Tym padom prestavame vyuzivat svoje vlastne schopnosti a tie na chabnu. Urcite na druhej strane mame viac casu a moznosti rozvijat schopnosti ine, ale kto z nas pozna tu spravnu mieru? A ked ju aj pozna, kto ju dodrzuje? Tu to bije do oci, ze ju skoro nikto nepozna a este menej ludi sa podla toho riadi…

Kazdopadne to tam bolo velmi prijemne. My a bulhari sme velmi podobni v zmyslani a nazoroch, su tam male rozdiely (ale to aj medzi dvomi slovakmi su kolkokrat vacsie) ale mame skutocne vela spolocneho.

Vratili sme sa do mojho prechodneho bydliska nieco zjest a cochvila pojdem aj na letisko a hajde naspet do Phoenixu…

Zase testujem wifi na letisku – a zase funguje bez problemov – ake prekvapenie. Nemyslim si ale, ze miestny administrator tu ma vela Linuxovych masin v sieti, zaujimalo by ma kolko… Ale scanovat to tu nebudem, alebo hej? 😉 Zvlastne ze tu nemaju ziadne sifrovanie linkovej vrstvy, ale zato scaner mi vratil uplne blbosti, na obycajny ping scan – ze zvlastna chyba? Aj mne to tak pride… 🙂
Strange read error from 10.0.0.96: Transport endpoint is not connected

Na samotnom lete nebolo nic zaujimave, akurat ze sme leteli zatial najmensim lietadlom. Myslim ze to bol variant 100 alebo 200… Cestovala s nami aj jedna asi 200kg skrina, ktora si musela vypytat dalsi bezpecnostny pas, ktory zapojila do serie k tomu povodnemu aby sa mohla priputat k sedadlu. To je dobre ked cloveku tak chuti, co?

Takychto ludi ukazuju v Europe v televizii. Tu ich vidite na kazdom kroku. Mimochodom, na letisku su na kazdom kroku invalidne voziky, to bude asi pre ten zdravy narod co tu rastie. Manzel bol o trosku mensia skrina, celkom pekna dcerka mohla mat tak 5-6 a este nemala ziadnu nadvahu, ale obavam sa, ze s takymi rodicmi je to len otazka casu… Vivat Amerika!

V PHX ma cakala Zara ako sme sa (nakoniec) dohodli. A nemal som jej ani moc o com rozpravat. Pre mna bol vylet do Vegas skor o spoznavani inych ludi ako o spoznavani mesta – nie dakujem, neprosim – nemusim…

Koniec hlasenia.