Pôvodne som mal rozpísaný úplne iný text, ale životné okolnosti zmenili moje priority a musím napísať toto prehlásenie. O čo ide? Idem na rok do basy. Za čo? Za svoju blbosť, za chyby minulosti a za bezobetný trestný čin, ktorý až mojim nástupom vytvorí obete z mojich najbližších. Z toho sú tri moje deti…
Aktualizácia 15.2 2020
Podporte vydanie knihy Za blbosť do basy, v ktorej detailne popisujem celú skúsenosť z väzenia.
Aktualizácia 16.12 2019
Nemožné sa stalo skutočnosťou. Prezidentka mi udelila milosť, čítajte viac: Návrat do Raja
Aktualizácia 17.8. 2019
Toto som naozaj nečakal ze sa stane len tak od neznámych ľudí. ?
Po dnešnom náročnom dni a čítaní reakcií na pôvodný text zdôrazňujem: v plnej miere prijímam svoju vinu, spôsobenú pýchou, nadutosťou, ignoráciou reality, krátkozrakostou a hlúposťou. (Nebudem tu už rozpisovať lietanie o tom, že som skúšal kompenzovať výživné inak a obhajovať sa. Na akúkoľvek obhajobu je neskoro.)
Som pripravený (na 80%) ísť do basy a odsedieť si v “škole života” doučovaciu lekciu za blbosť. Nie som si však istý, že moje okolie takúto lekciu potrebuje tiež.
Ďakujem za všetky slová podpory a ak máte pocit, že to má byť inak. Tak budem vďačný za podporu a zdieľanie petície.
Prečo to píšem?
- Aby sa nešírili fámy a prakticky nestihnem tieto informácie odovzdať všetkým dotknutým.
- Aby som otvoril diskusiu, či je toto naozaj “spravodlivosť” tak, ako ju chceme a či zákony sú postavené dobre a v prospech detí.
Pre tých, čo ma nepoznajú
Som otec troch detí, 14-ročná dcéra, 6- a 3-roční synovia, o ktoré sa starám najlepšie, ako viem. Na zaobstaranie živobytia poskytujem IT služby pre súkromý sektor. Niekoľko rokov sa venujem aktivizmu, organizujem charitatívne udalosti, popritom robím masáže, pravidelne cvíčim, dbám na svoj jedálniček a snažím sa urobiť svet krajším miestom. Mám občas neštandardné názory na niektoré spoločenské témy. Pred pár rokmi, v psychicky a ekonomicky náročnom období som urobil niekoľko zásadných chýb…
Prečo sa to stalo?
Stalo sa to v období, keď som po vyhorení v IT sektore v roku 2012 opustil finančne lukratívnu prácu a dal sa na cestu “idealizmu”. Následne sa výrazne zhoršila moja finančná situácia a nebol som schopný platiť výživné vo výške, ako keď som nadštandardne zarábal. Takisto som sa vtedy hneval na exmanželku a myslel som si, že peniaze pre dcéru nevyužíva efektívne. Vďaka mojej vtedajšej naivite a ignorácii reality (plus naivná komunikácia so štátnymi orgánmi) všetko vykulminovalo do enormných rozmerov.
Za prečin zanedbania povinnej výživy som bol nepodmienečne odsúdený na 12 mesiacov. Čo je však dôležité: všetky dlhy som uhradil aj s úrokmi, exmanželka (žalobkyňa) je spokojná, stojí aktívne na mojej strane, ale je bezmocná akokoľvek ovplyvniť situáciu (dokonca podporila moju poslednú šancu zostať na slobode – milosť prezidentky).
A vznikla táto paradoxná, až absurdná situácia, že musím nastúpiť na výkon trestu. Aj keď nikto zatiaľ neutrpel reálnu újmu. A nikto dotknutý s výnimkou štátnych orgánov si neželá moje uväznenie.
Dôležité fakty
- Exmanželka, ktorá podala na mňa trestné oznámenie, so mnou od vydania rozsudku a pochopenia celej situácie enormne spolupracuje, aby sa predišlo väzbe. Oľutovala, že to tak riešila a je nešťastná, že už to nevie zvrátiť.
- Celé sa to nemuselo stať, ale podcenil som osemdňový termín a voči rozsudku som podal odpor neskoro asi o tri dni. Ak by som to stihol, uskutočnilo by sa hlavné pojednávanie, kde by som dokázal, že som všetko vyplatil, čo by potvrdila aj exmanželka. Všetky moje pokusy a odvolania po tomto termíne boli márne.
- Dcéry Viktórie, o ktorú išlo, som sa pýtal, či v dotknutom období cítila ekonomický nedostatok. Odpovedala negatívne a vyjadrila sa, že sa na maminu hnevala za to, že na mňa “poslala policajtov”
- Moje deti sú závislé na mojom príjme a aktivitách – v prípade výpadku kvôli väzbe to bude mať veľmi negatívne následky.
- Trest nebude mať žiadny nápravný charakter, nakoľko k náprave už reálne a merateľne došlo. Akurát sa zbytočne minú prostriedky na moje uväznenie a skomplikuje sa život môjmu okoliu.
Ako sa cítim, čo sa vo mne deje?
K rozsudku došlo v roku 2016. Tri roky prakticky žijem v stave, že mám ísť do basy. To neželám ani svojmu nepriateľovi. Snažil som sa žiť normálne a nebyť v neustálej obave a strachu. Do veľkej miery sa mi to podarilo a niekedy som si dokonca ani celý deň či dva nespomenul na tohto strašiaka.
Medzitým som zaktivizoval všetky svoje sily, aby som to oddialil či riešil. Podával som odvolania, konzultoval s právnikmi a všetkými možnými zdrojmi, podal som žiadosť o odklad výkonu trestu či žiadosť o prezidentskú milosť vtedajšiemu prezidentovi Kiskovi.
Ihneď po inaugurácií Zuzany Čaputovej som podal obnovenú žiadosť o milosť, ktorá je stále v procese, ale nemá odkladný charakter. Súdu už došla trpezlivosť a keď nenastúpim teraz, tak mi naparia ešte dva roky ako bonus za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Chvíľu som mal pocit, že sa vzopriem aj tomuto v rámci občianskej neposlušnosti, ale túto myšlienku som nakoniec zavrhol.
Ja osobne to zvládnem. Som vo výbornej psychickej aj fyzickej kondícii. Pravidelne cvičím, riešim náročné životné situácie. To, čo ma doháňa reálne k slzám, sú moje deti a predstava toho, čo ich najbližšie obdobie čaká… Tu aj moja psychická sila nestačí a moje oči zavše navštívia slzy.
Moje blízke okolie, hlavne deti sa ocitajú v situácii, ktorú si nevybrali. Takisto moji klienti, obchodní partneri a kamaráti. Táto absurdita, ktorú ja ustojím, zasiahne podstatne viac ľudí, ako len mňa a je trestom pre celé moje okolie – úplne zbytočným a míňajúcim sa účinku a len bude spotrebovávať štátne aj súkromné zdroje. Detailne sú negatívne dopady popísané v mojej žiadosti o milosť.
Som si plne vedomý toho, čo sa udialo a aj súčasnej bezmocnosti ešte niečo zmeniť. Ako topiaci sa však chytám slamky… Tou slamkou je, že sa pani Prezidentka rozhodne udeliť prezidentskú milosť na moju žiadosť. Žiadosť podporili exmanželka a aj dcéra, o ktorú sa jednalo, ale aj súčasná či bývalá partnerka (viď prílohy).
Chcete mi pomôcť?
Každý, komu som o tomto hovoril, mi ponúkol pomoc. Nie, nedá sa nič robiť: vyskúšal som už naozaj všetko, nedá sa to zvrátiť (okrem milosti). Ja budem v zariadení, ktoré sa postará o moje fyzické potreby. Ostatné potreby budem musieť zvládnuť sám, takže niet ako pomáhať mne osobne. Pomôžete mi však tak, že budete zdieľať tento blog a diskutovať o nasledujúcich otázkach:
- Je tento trest prospešný komukoľvek? Hlavne deťom, ktoré má zákon “chrániť”?
- Aj keď je žalujúca strana uspokojená, je potrebné, aby štátna moc trvala nezmyselnom treste?
- Je toto prospešný proces, ako má fungovať zákon?
- Je naozaj rozumné zatvárať produktívneho a napraveného človeka do basy?
- Je spravodlivé trestať niekoho za bezobetný trestný čin?
- Nebolo by lepšie, aby zákon o domácom väzení umožňoval v takýchto prípadoch výkon trestu v domácom väzení?
- Nebolo by vhodné pri takto závažných rozhodnutiach súdu prejsť procesom informovaného súhlasu? Priznávam sa: naozaj som bol tak naivný, že som si neuvedomil závažnosť situácie len čítaním z papiera.
- Koľko je podobných prípadov?
- Koľko ľudí zbytočne sedí v base za neporozumenie?
- Je 8 dní na odvolanie dostatok času pre človeka bez právneho vzdelania či podpory?
- Prečo v 21. storočí nemôžu väzni používať internet a byť tak užitoční systému?
- Ja by som mohol pokračovať v dodávaní služieb a nedošlo by k výpadku príjmu.
Komunikácia
- K môjmu telefonu a mailu bude mať prístup moja partnerka Karin
- Neočakávajte promptné reakcie. Možno ani žiadne.
- Na mail a sociálne siete zabudnite, (možno) prečítam, keď sa vrátim
- Poštovú adresu do basy a ďalšie inštrukcie nájdete v spodnej časti článku.
Pozitíva
Nebol by som to ja, keby som vo všetkom nehľadal niečo pozitívne:
- oddýchnem si od bežných životných riešeníc
- budem mať čas zrekapitulovať si svoj život
- odovzdávam agendu k relevantným projektom
- budem pokračovať v intenzívnom cvičení
- budem mať čas splniť si sen a napísať knihu
- bude to jedinečný zážitok, ktorý má len málokto
- nezomieram, nemám zlomenú chrbticu a vrátim sa – ešte silnejší a skúsenejší, ako som teraz
Často kladené otázky
- Naozaj sa s tým nedá nič robiť?
- Naozaj, neexistuje iná zákonná možnosť. Ani Tvoj kamoš právnik nepomôže. Je neskoro.
- Kedy nastupuješ do basy?
- V pondelok 19. augusta 2019
- Kde budeš sedieť?
- Najskôr v Ilave a potom ma presunú neviem kam. Asi Dubnica, dám vedieť cez Karin.
- Do kedy sa musí vyjadriť prezidentka?
- Nie je časový limit na spracovanie žiadosti o milosť.
- Kedy budeš naspäť?
- Po štyroch mesiacoch môžem podať žiadosť o domáce väzenie.
- Po šiestich mesiacoch môžem podať žiadosť na podmienečné prepustenie.
- Za rok.
- V momente, keď mi prezidentka dá milosť alebo vydá príkaz na prerušenie výkonu trestu.
- Máme spolu biznis, čo s tým?
- Snažil som sa všetko odovzdať Karin a doriešiť otvorené veci.
Záverom
Uvedomujem si, že sú aj horšie životné príbehy. Nedá mi však o tomto mlčať a vnútorne cítim potrebu sa o túto moju najväčšiu životnú hanbu a hlúposť podeliť so svetom. Viem, že niektorí mi budú cynicky, posmešne a necitlivo želať len to najhoršie. Takisto viem, že mnoho ďalších vníma túto situáciu s pochopením a súcitom (ľutosť nepotrebujem).
Ďakujem, že ste sa dočítali až sem a želám, nech nikto nemusí zažiť niečo takéto. Zároveň si želám, aby toto bola tá najväčšia krivda a problém na svete; to by znamenalo, že žijeme v krásnom svete.
Prílohy
- Moja žiadosť o milosť
- Podpora žiadosti o milosť od exmanželky
- Podpora žiadosti o milosť od dcéry
- Podpora žiadosti o milosť od súčasnej partnerky
- Podpora žiadosti o milosť od bývalej partnerky
P. S. 1: Naschvál sem nedávam žiadne fotky mojich detí, nemám záujem vzbudzovať ľútosť a pátos.
Ako sa Ti páči tento príspevok? Podeľ sa o svoj názor v diskusii pod článkom, zdieľaj ho na svojich sociálnych sieťach. Ak sa Ti páči čo robím, podpor moju ďaľšiu tvorbu.