Som doma. Z basy. Po 109 dňoch v obmedzení slobody sa stala málo pravdepodobná, neuveriteľná vec – Prezidentka mi udelila milosť. Prežívať pozitívne následky tohto ojedinelého rozhodnutia bolo veľmi príjemné a zároveň šokujúce, čo mi spôsobilo jemnú dezorientáciu. Vytrhlo ma to neočakávane z väzeňskej rutiny a hodilo späť do môjho sveta z ktorého som odišiel – k mojim najbližším.
Vypadni z basy! ?
Tak ako ma celý čas strážili, od momentu udelenia milosti som sa stal “persona non grata” vo väzeňskom systéme. Od ohlásenia môjho mena vo väzeňskom “rozhlase”, netušiac čo ma čaká, som sa za cca 90 minút ocitol pred Justičákom – slobodný človek. Doslova ma z basy “vykopli”. Za tú hodinu a pol sa udial rýchly minisúd v zložení: sudca, zapisovateľka, dvaja policajti a ja. “Bola Vám udelená prezidentská milosť. Prijímate ju?”, áno aj taká absurdná otázka musí podľa protokolu zaznieť. Vlna emócii, myšlienok čo sa mnou prehnala sa ťažko popisuje. V hlave mi rezonovalo: “Ja budem dnes doma!”?. Vedel som, že ma musia okamžite prepustiť akonáhle padne oslobodzujúci rozsudok…
Som doma
Tak ako som pred odchodom oznámil svetu, kam idem, tak aj po návrate som sa – ešte jemne vytrasený ohlásil že som naspäť. Prvý týždeň bol v znamení vítačiek s najbližšími, mali sme aj prvú mikro Wellcome Party s pár blízkymi ľudmi. Vítanie bude ešte pokračovať a v Januári 2020 usporiadame žúrku pre všetkých aj s otvorenou diskusiou. Ak ste zvedaví, ako funguje väzenský systém v tomto štáte zvnútra, sledujte môj facebook alebo sa prihláste na odber noviniek z tohto webu. Informácia o mieste a termíne konania vás neminie. ?
Nová doba, prvé kroky
Veľa času v base som strávil s plánovaním čo po návrate. Samozrejme piliere môjho života zostávajú zachované, rodina, práca, aktivity, hobby. Ale svoj nedobrovoľný pobyt som využil aktívne a v rôznych veciach som sa posunul vpred. S veľkou radosťou som si začal zariaďovať svoju izbu, ale už inak.
Už cca 4-5rokov som systematicky redukoval veci okolo seba vypratával svoju izbu. Postupne som vyhadzoval, triedil, predával, daroval rôzne veci v ktorých som už nevidel využitie. Keďže som tri mesiace žil s minimálnym hmotným zabezpečením, naučilo ma to minimalistickejšiemu prístupu k veciam. Po návrate som sa rozhodol, že do mojej izby nepôjde nič, čo nebudem bezprostredne potrebovať a čo mi nerobí radosť.
Obzvlášť potom, ako som svoju izbu našiel prekrásne vymaľovanú mojou partnerkou Karin. Inšpiroval som sa Máriou Kondo a jej Kúzelným upratovaním. Teraz všetky veci prechádzjú triediacim filtrom a v mojej izbe je poriadok – a aj bude – aký predtým nikdy nebol. Vnímam na sebe, že mi začínajú vadiť veci ktoré som predtým ignoroval a nechal na “ženy”. Napríklad neumytá podlaha…
Hneď v sobotu po príchode nasledovalo pracovno-priateľské stretko Sieť Dobra, potom samozrejme práce v domácnosti, zariaďovanie mojej izby… Po týždni som sa vrátil naspäť k svojmu hlavnému klientovi (ďakujem že ste na mňa počkali!), hneď daľší víkend stavanie stánkov pre Pieščanský Rýnek. Vypratávanie zbytočností z domu a “bazošovanie” (nepotrebuješ niečo?) a zväčšenie plochy domácej telocvične – uuuuiiii…
Moja prvá kniha
Každý deň som si písal denník podstatných udalostí, zapisoval si myšlienky, úvahy, pocity a je to miestami intímna sonda do môjho sveta. Bola to forma relaxu, psychohygieny a mapovanie reality v ktorej som sa nachádzal. Odhadujem, že som napísal cca 500 strán formátu A5 a vytvoril cca 30 kresieb (nákresy objektov, pôdorysy ciel, veci z práce…). Písal som tak intenzívne, že ma doteraz bolí pravé predlaktie. Verím, že moju aktivitu zúročím v zaujímavom knižnom diele. Prvé ohlasy sú celkom pozitívne.
Ľudia okolo
Ako som písal ešte v otvorenom liste, pre mňa už pobyt vo väzení nebol trestom. Naložené malo moje najbližšie okolie, deti, rodičia, klienti… Partnerka bola hodená do vody a nebolo pre ňu ľahké prebrať časť nevyhnutnej agendy ktorú som predtým riešil ja. Ale zvládla to bravúrne, za čo jej nesmierne ďakujem. ❤️? Najhoršie to znášala dcéra, ktorú mal zákon chrániť, ale reálne jej naložil najviac. Opísala, že to bolo pre ňu najťažšie obdobie v živote ktoré si pamätá. Všetci sme si vydýchli, skončilo to a teraz môže začať niečo nové. To podstatné bude pokračovať ale táto skúsenosť nás zas niekam posunula.
Záverom
Tento zážitok bude mať ešte dlhšie trvajúcu dohru. Už len preto, že som sa musel kôli tejto udalosti zadĺžiť, alebo knihe ktorú vydám, či realizácii biznis plánu ktorý som tam napísal, ale aj pre záväzok ktorý som dal pred odchodom do basy. V tomto príspevku som oznámil, čo urobím ak dostanem milosť. Milosť som dostal a ja svoje slovo dodržím. I keď z tejto perspektívy sa plány trošku zmenili ale ide primárne o zlepšenie situácie oproti stavu ako je teraz. Konkrétne kroky sa určite dozviete keď v tomto smere začneme konať.
Po 10 dňoch doma mi celý ten zážitok pripadá ako momentka v čase, aj keď prežívanie bolo intenzívne. Vrátil som sa takmer presne do toho bodu ako som odchádzal. Pokračujem ďalej, o skúsenosť bohatší, silnejší, motivovaný a pripravený začať novú etapu života.
A nakoniec. Ešte raz napíšem do Prezidentskej kancelárie. Patrí tam obrovské Ďakujem ?, ťažko vyjadriteľné slovami, ale pokúsim sa o to.
Ako sa Ti páči tento príspevok? Podeľ sa o svoj názor v diskusii pod článkom, zdieľaj ho na svojich sociálnych sieťach. Ak sa Ti páči čo robím, podpor moju ďaľšiu tvorbu.
