Den treti

Dnes nam to uz fakt nedalo, tak sme si vybrali vylet kde uz bude fakt nejaky ‘hiking’ ktoreho sa nam vcera dostalo len pobiedne. ‘Naranajkovali’ sme sa a vydali sme sa smer Sedona. Cestou sem sa zastavili na zaujimavom mieste zvanom Montezuma Castle. Je to (bolo) obydlie ktore vyuziva prirodzenu jaskynu a umelo vytvorene steny ako pristresok pre zhruba 100ludi. S p. Zarou sme sa zhodli, za na tu dobu (cca 800 rokov dozadu) to bola velmi pokrocila stavba.

Po tomto ‘zamku’ sme sa vratili opet na dialnicu a nasmerovali to na Sedonu. Ked sme si mysleli ze sme v Sedone (nakoniec sme sa dozvedeli ze sme v Oak Creek – par mil pred Sedonou), vydali sme sa hladat miesto kde sa da kupit parkovaci listok na cele Red Rocks of Sedona (aby sme mohli auto odstavit a ist hikovat). Po miernych peripetiach a bludeni sme to nakoniec nasli. Rozhodli sme sa, ze pred vyletom si este zadelime nieco do zaludku tak sme zamierili do podniku zvaneho ‘Cyber cafe’. Take americke obcerstvenie ako som si predstavoval (to ‘cyber’ znamelo 3 osarpane PC-cka v rohu a wifi AP). Na moje pocudovanie ‘Meet My Sandwich’ ma dost dobre nasytil (bodaj by nie kua za $11). Tu mi neda nespomenut zazitok z cyber zachoda: asi tri vystrazne tabulky ktore sa venovali tematike umyvania ruk. Jedna hlasala, aku pliagu mozes rozsirit ked si (s prepacenim) po vysrati neumyjete ruky, na dalsej bol navod AKO sa umyvaju ruky (pustit teplu vodu, 20sekund mydlit a oplachnut) a tretia hovorila, ze to treba naucit aj deti. Takze ked chcete v amerike aby sa deti naucili nejakym hygienicky navykom, treba ich poslat na WC do fast foodu. Ono to znie zartovne, ale hrozne na tom je to, ze vsetky tieto varovania MAJU OPODOSTATNENIE. Proste sa tam nasiel ‘Pan Degen’ ktory si tie ruky neumyl – rypal sa kadetade a nejaku pliagu rozsiril…

Na margo tohoto ma napada, ze ked si mi (Europania) robime prdel z americnov co si hovoria oni o nas? Aha som europan, nepotrebujem vystrane tabulky! Alebo: Som europan, vazim menej ako 200libier? Fakt netusim… 😉

Ako sme tak haluzili pri jedle nad mapkou okolia vsimol si nas jeden miestny a ze ‘Where are you from folks’… Co mu povies? Ja som Slovak p. Zara je z Ciech tak ‘former Czechoslovakia’. Panko sa na pocudovanie chytil a priznal ze je tretia generacia americanov a jeho predkovia su z europy a dokonca jeho dedo sa volal ‘Slovak’ a jeho babka nejake ultra divne meno, ktore sme nerozumeli aj ked nam to hlaskoval ;-)). A predstavil sa ako Joseph, nie Joe. Na kazdy pad, bolo vidiet ze ako domorodec to tam ma prelezena a dobre to tam pozna. Ked sme mu povedali nase preferencie – stredne narocna tura na 2hodinky, tak nam doporocil Devil’s Bridge Trail nedaleko Sedony. Ako sa ukazalo, tip to bol vyborny, pekna prechadzka, uzasne scenerie po ceste a ked sme sa vyskriabalil na ten diablov mostik – to tiez veru stalo za to. Jedine negativum bolo, ze mi dosli baterky vo fotaku asi po 50tich fotkach (kuafix!). Aspon som toho natocil viac na kameru 😉 Ale dohodol som sa s p. Zarou, ze mi nejake fotky postkytne co nafotila ona… Hlavne ma zajima fotka ako stojim na tom diablovom moste 😉

K auticu sme sa vratili prijemne unaveni a sup ho naspet do PHX. Na dialnici bolo ‘zaujimave’ sledovat ako auto ktore si to ‘vali’ 65mph v rychlom pruhu blokuje vsetky auta iduce za nim (lebo v pravom ‘pomalom’ pruhu idu tiez auta 65mph). Ked sa tam naskytne diera na predbiehanie (po pravom pruhu!!) a predbehne tohoto ‘spomalovaca’ 10 aut, sa kludne zaradi do praveho pruhu – akoby nic. Po tejto skusenosti sme sa prestali divit tym tabuliam na dialnici hovoriace ‘Ked ides pomaly chod doprava’.

O siestej sme sa vratili prijemne unaveni do PHX. Vecer som sa asi na sedemnasty pokus dovolal z hotela svokrovmu znamemu do Las Vegas kde som na vikend pozvany. Dokodli sme sa, ze si kupim na sobotu rano letenku ktoru mi potom preplati – jaka parada ;-). Inak degeni v hoteli na recepcii to je kapitala sama o sebe, ked sa ich pytam ako sa da dovolat na TOTO CISLO (ukazujem degenovi mobil s cislom velkym ako krava) tak mi vyjavil ze to takto a takto, ja ze ok. Na izbe pozriem na telefon a pan degen mi akurat tak ukazal ako sa dovolat mimo US a nie mimo stat arizona… No na slaktrafenie. Nakoniec som cez wikipediu si vylistoval area cody severnej ameriky rozparsroval telefonne cislo na drobe a nejak sa mi to podarilo vytocit. Este musim vybavit aby som si to zaplatil cash, asi by som sefkovi tazko vysvetloval ze preco mam na ucte za hotel 10minutovy “pracovny” hovor do Las Vegas 😉 Nieco male na zub potom bazen/vyrivka a teraz pisem tento blog…

Asi by som sa mal trosku pohrat s fotkami, ved mi nikto neuveri ze som v US. Ved, taketo blaboly mozem pisat kludne aj z Piestan, alebo aj z Prievidze 😉

Koniec hlasenia.