Den stvrty

Tento krat som na ranajky zadelil varenu ovsenu kasu s jahodovym topinkom. No, musim povedat ze podarene ranajky – nebude to take hrozne ako som to nacrtol predtym. Zobral som si este bonusove jablko do prace. Firma je prakticky za rohom – odhadujem ze cca 15minut peso, ale to sa tu moc nenosi – chodit po svojich. Ani sa im nedivim, rano by sa to dalo zvladnut ale poobede ked je sto stupnov to uz je ine kaffe (minimalne ten vzduch je tak horuci ako kava ;-)).

Poslusne nastupujem do auta, za 5 minut sme vo firme. Moji hostitelia este nie su v praci, tak cakam pred “vratnicou”. Za par chvil sa blizi mala zienka, ktora sa celkom napadne podoba na moju hostitelku – este som ju nazivo nevidel tak len podla fotky. Letmy pohlad na jej badge mi potvrdil moju domnienku – je to Lidia. Podavam jej ruku na pozdrav a zrazu sa zhacim: moze sa to? robi sa to v USA? nie som neslusny? Ale ruku mi podava aj panko ktory ide vedla nej – hned sa dozvedam ze je to aj moj kolega Victor, tak som kludny.

Ale co, ved blby europan, nejaky ten lapsus si predsa mozem dovolit… 😉

Budova firmy je teda pekne bludisko, len tak hopkam okolo nich aby som nestratil stopu 😉 Nakoniec sa dostavame do offisu, stredne velka kancelaria kde je 6cubiclov. Ja vyfasujem navstevnicku koju hned na kraji. Lidia si ma vzala na paskal a predstavila ma oddeleniu. Musim povedat, ze to bolo celkom prijemne a ti ludia su mi celkovo sympaticky… Ani mi nepripadaju pokrytecky tak ako ti vsetci v obchodoch – aj toho ‘howareyaa’ je o dost menej…

Zabyval som sa v koji, zapol/nastavil pocitac a bol som pozvany na meeting – ooo aka cest… Ale ved na co ine som priesiel? Nebola to nuda ako ked kukame 350 slajdove prezentacie o nicom s fontom velkosti 8, tentokrat sa riesili podstatne veci…

Po meetingu prisiel na rad moj tah. Vytiahol som na milych americanov Figaro ‘Sladka Vasen’ a ‘Pre Potesenie’ a dostalo sa mi pochvaly od Victora ze je to lepsia cokinka ako americka. Mozno preto ze je mexican, sam povedal ze oni maju radsej stiplave a kysle jedla ako sladkocinky… Ale ze fajn. Lidia by zasa radsej tmavu – ale kto to mal vediet? Bude sa musiet uspokojit s tym co som priniesol…

Pomaly sa blizil obed, tak sa ma ako hosta pytaju ze kam. Nebudem robit cecky tak hovorim ze podme na burger, ked uz som v amerike 😉 Neviem ci mi bolo zle rozumiet, alebo sa nadomnou zlutovali ale isli sme nakoniec do talianskej restauracie (takychto je v PHX asi 10 a vobec netusim v ktorej sme boli :)).

Ked sme nastupovali do auta, kolega VMS-ak – Joe – mi hovori, aby som si vsimol jeho znacku na aute. Take velke rodinne auto, no hadajte co tam mal? Stat arizona, bla bla bla a znacka ‘OPENVMS’, celkom na to pobavilo… 😉 Okrem ineho hovoril, ze ma doma zopar alpha serverov, nejake diskove pole a este nejake windows servre, najnovsie ze sa hra s Red Hatom a Fedora Core 4 (budem mu musiet vysvetlit, ktore su poriadne distribucie GNU/Linuxu a ze tych widle servrov sa treba zbavit lebo to je cele zle ;-))) . Ja ked budem velky a nebudem vediet co s penazmi, tak budem mat na aute PD-LINUX, ak mi to niekto doftedy nevyfukne, co je mozne, lebo mi je to lautr jedno aku mam na aute znacku – hlavne ze mam auto 😉

V restike na zaciatok priniesli salat a take fajne slane pecivko ako “zakladny kamen”. Objednal som si nejake cesnakove kura s brokolicou… Jemnucke kuracie maso s brokolicou + take usate cestoviny, no bolo to fakt vyborne… Oblizoval som sa az za usami 😉 Joe, sa nenechal 2x ponukat a bolo vidiet ze si jedla skutocne uziva. Dokonca tie pecivka – boli to take podlhovaste rohliky – si nakrojil na polovicu, vypchal to spagatmi a tak to jedol. Moja telesna schranka by pod takym mnozstvom jedla zrejme explodovala, ale ta jeho bola na to nalezite prisposobena. Je to fajn, ked cloveku chuti, kazdopadne to bolo o volaco lepsie ako u Majernika, neviem co by robil keby prisiel na navstevu do Piestan… :DDD

Ked sme sa vratili, posilneny vydatnym jedlom som pracoval takym tempom, ze som hned prvy den bol o hodinu dlhsie v praci, plus z hotela som este vypinal piestanske systemy, co mi zabralo zo vsetkymi volovinkami dalsie 2 hodiny… Vidim to tak, ze dopisem blog a bude cas ist bubkat ;-).

Bol som vyskusat v hotelovej restauracii co maju na veceru. Nejake mexicke neviemco zrolovane do trubicky (netusim nazov), bez nejakej vyraznej chuti + som si zadelil salat… Ziadna slava ale brucho to naplnilo… “Capovali” tam aj pivo, ale ako som to videl si hovorim ze nemusim mat vsetko. “Capovanie” bolo asi o tom, ze panko nacapoval pivo do nejakeho 2-3litroveho pohara a potom to prelieval zakaznikom do plastovych poharov – no taketo pivo fakt nemusim (doma pijem pivo radsej z flasky, aby mi nezvetralo cestou do pohara ;)) Zobral som si este kolu, ze na posilnenie a na izbe pozriem blizsie a to bez kofeinu. Anciasa, naco je kola bez koky? 😉 Este bez cukru chapem, ale ved kola sa chlasta koli tomu kofeinu predsa… 😉

Btw, uz som aj zistil ako si kupim letenku do Las Vegas. Victor mi to zaplati z jeho karty a ja mu dam cash na ruku… Mal som trochu z toho bolehlav ze sa budem musiet trepat koli tomu na letisko, ale takto sa to vyriesi velmi elegantne. Dam si este nejake jabko, skusim ceknut ci uz su baby hore, trochu poskypovat a pomaly pojdem drichmenzon. Iba par dni som prez z domu a moje zienky mi nenormalne chybaju ;( Je to tu fajn, ale bez “mojich bab” to nie je ono…

Zajtra bude tiez narocny den, systemy sa budu zapinat, tak tam bude roboty ako na kostole…

Koniec hlasenia.