Triezvymi ocami.

Nedela 25.5. 2008

Dnes som bol prvykrat v dazdovom pralese. Nase lesy su krasne, milujem ich. Ale toto? Uz cestou autom sme po ceste videli na ceste opice. Najskor jednu, potom dalsiu, potom rodinka aj s malymi opiciatkami 🙂 No fakt krasa, plne zivota. V lese sa vysktovali neskutocne zvuky. Az som mal pocit ze to tam niekto haluzi s nejakym hudobnym nastrojom, cvrlikanie, piskanie, rozne vysokofrekvencne zvuky :), kadejake vrzgave, proste vsetko mozne. Fakt velmi prijemny zazitok. Na vrchol kopca Angsi sme sa nakoniec nedostali koli nedostatku casu – s Johnom sme isli este do KL tak sme sa z pol cesty vratili. Ale aj tak to bol zazitok velmi zaujimavy a nezabudnutelny…

Kuala Lumpur je od Serembanu asi 60km, takze za chvilku sme tam boli. S Johnom sme po ceste preberali platy a dosli sme k zaveru ze je to zhruba rovnake. Porovnavali sme cca nastupny plat absolventa po skole. Samozrejme ze to nie je uplne presne, ale sme na tom s malajcami co sa tyka zivotnej urovne velmi podobne. HDP maju podstatne vyssi, ale mozno zarabame mierne viac – teda v ramci korporacie… Nie je to tu ziadna chudoba, spina ani nic podobne. Normalne civilizovana krajina zhruba ako nasa. Su tu aj schatrane budovy, aj supermoderne, aj nieco medzi – tak isto ako u nas. Jazdia tu aj nadupane SUV ale aj 20 rocne crepiny – tak isto ako u nas. Su tu ludia co si uvedomuju, ale je tu halda nevedomich blbcov – tak isto ako u nas…

V KL sme navstivili najvacsi trh (doslova trh) zo spotrebnou vypoctovou technikou – Lowyat. 6 alebo 7 poschodi narvane stankami zo vsetkym moznym – notebooky, telefony, fotaky, PC prislusenstvo… Prirovnal by som to k IT veltrhu u nas, akurat ze tu je to kazdy den. Da sa tam kupit asi vsetko co je v sucasnosti na Malajskom trhu, za vcelku slusne ceny. Dokonca sa tu daju uspesne zjednavat ceny – proste trh 😉 Konkretne som si kupil sportove puzdro na iPod s ktorym som dostal asi 10% zlavu. Kupil som si novu “hracku” pre velkych chlapcov a to konkretne tento subnotebook. Velmi zaujimavy pocitacik. Ultraprenosny, lahky, dostatocne vykonny na moje potreby a s kombinaciou s iPodom je aj dostatocna diskova kapacita – standardne tam je 4GB “solid state” pevny disk. Kde mam v plane nainstalovat operacny system. Tiez sa tu dalo manipulovat s cenou, resp. boli ochotny urobit upgrade RAM a dali mi k tomu este malicku opticku mysku… Celkom fajny kauf a zaruka plati globalne…

Isli sme okolo tunajsich dvojiciech, skutocne impozantne stavby, na dalsi vikend chcem ist pozriet aj hore…

Pondelok 26.5. 2008

Ako som robil v praci kablovanie v racku, nebol som dostatocne trpezlivy aby som pockal na klieste na odstranenie starych viazacov kablov. Tak som pouzil moj nozik (kupivsi v US) a overil som si jeho ostrost na vlastnom tele. Ako som tak prerezal jeden viazac, moja lava ruka bola v drahe cepele a ta bola zabrzdena narazom o moju ruku a vnikla asi 1-1,5cm do nej. Skutocne je ten noz velmi ostry 😉 Takze nielen Victorova krv, ale aj moja krv uz bola na cepeli tohoto noza. Myslim, ze tu by to mohlo skoncit a ziadna ludska krv by na tom nozi uz nemusela byt.

Nudzovo som si obviazal ranu vreckovkami a ked prisiel KS spytal som sa ho na lekarnicku. Ale namiesto lekarnicky ma zaviedol k panicke o poschodnie nizsie – vypadalo to ako taka mensia lekarska ambulancia – a ta mi to profesionalne osetrila. Len tak tak som sa vyhovoril – lebo ma chcela poslat na injekciu do miestnej kliniky. Az taka citlivka nie som, tak som to ukecal, ze to bolo cistym nozom, nehrdzavejucim a tak.. 🙂

Vecer som si bol “zabehat” v hotelovom fitku. Bolo to druhy krat v zivote co som bezal na stroji urcenom na behanie, zaujimava skusenost. Hlavne z tej technickej stranky, daju sa tam sledovat hadam vsetky parametre behu. Rychlost, kalorie, vzdialnost, tep… Je to skvele ked je vonku zle pocasie, zima, dazd atd, ale beh na cerstvom vzduchu sa mi paci viac. Kazdopadne spalil som asi 300kalorii a citim som sa skvele 😉

Utorok 27.5. 2008

Dnes prisiel do miestnej fabriky IT sefko EMEA regionu a zaroven sef informacnych systemov suvisicich s vyrobou v jednej osobe – cize aj moj sef – o 3 “poschodia” vyssie. Tzn. sef, sefa mojej sefky 😉 Zaujimave je, ze sme sa videli treti krat – a vzdy na inom kontinente… 🙂 Prvy krat v Phoenixe ked sa predstavoval vedeniu (je to novy sefko od marca tohoto roku), druhy krat v Europe v Piestanoch, ked sa bol ukazat miestnym IT ludom a treti krat tu v Azii – tiez sa bol predstavit miestnym vyrobnym ludom… Aj sme si na tuto temu zavtipkovali, ze ma prenasleduje po celom svete. Vobec by mi nevadilo, keby sme sa nabuduce uvideli v nejakej Juznej Amerike 🙂 Akurat ze tam nemame ziadnu fabriku, toboz VMS aby som sa tam mohol natlacit… Holt, najblizsie stretnutie bude zrejme v Piestanoch, prinajlepsom v Belgicku – tam je jeho “zakladna.”

Kedze tu bol takyto korporatny “zver”, zviezol som sa na firemny obed aj s nim – a s ostatnymi miestnymi velkymi rybami. Boli sme v indickej restauracii a zaujimave bolo, ze jedlo bolo servirovane na velkom bananovom liste, resp. sam som si vybral co som chce – takym bufetovym stylom to bolo riesene. Moj “kluc” na vyber jedla je: bez masa, nie korenene a z kazdeho rozku trosku… Tato metoda sa mi osvecila aj teraz, najskor sa mi zdalo ze som mal prilis velke oci, ale zjedol som to v klude. Bolo to velmi chutneeee… Fakt spokojnost.

Vcera pricestoval do Serembanu kolega z Roznovskej pobocky korporacie – Peter – mimochodm, starsi brat kolegu z VMS teamu… Tak sme isli spolu taxikom na hotel. Dohodli sme sa ze budeme chodievat spolu – nech usetrime spolocnosti nejake dukaty za taxiky…

Streda 28.5. 2008

All work and no play makes Jack a dull boy

Stvrtok 29.5. 2008

All work and no play makes Jack a dull boy

Piatok 30.5. 2008

Ach jaj. Dnes som mal v praci restartnut len server koli zmene systemovych parametrov – VMS je sic moderny, ale niektore zmeny proste vyzaduju restart – asi tak raz rok 🙂 A ten uzasny neprekonatelny HP Itanium 2 rx3600 nadupany server nenabehol. Skoro ma urvalo. Hlavne ze systemovy disk bol zrkadleny na 3 diskoch – ani jeden nenabehol. Vrrr…

Super, aspon som to mohol cely den davat dokopy. Namiesto pol hodinovej prace, som makal asi 10hodin na obnoveni systemu. Mal som starsiu zalohu, ale aj tak som musel este vela veci rucne dorobit. Verim, ze sa uz nic podobne do “DNA D” nepokazi a uspesne dame zelezo do produkcie. Nakoniec som to okolo siedmej vecer doriesil a mohol som ist vycerpany na hotel. Este som si bol zabehat vo fitku dve 12minutovky na beziacom pase 🙂

Vecer sme skocili s Petrom na veceru a potom na kavu do Starbucks. Celkom fajne sme pokecali, stretol ho podobny osud s partnerkou ako mna – akurat s malymi rozdielmi… Na druhy den sme si dohodli spolocny vylet do KL.

Sobota 31.5. 2008

Rano sme vyrazili vlakom do KL. Ceste nam trvala asi hodinu a stalo to skoro nic, v prepocte asi 40skk. Cestovanie je tu pomerne lacne, ved benzin tu stoji asi 15SKK… No nekup to. Pacilo sa nam vo vlaku, bolo to prijemne vidiet pokope priereze miestnymi ludmi – malajci, cinancia, indovia. A dvaja belosi 🙂

Rozhodli sme sa, ze nebudeme pouzivat taxi v KL ale pekne krasne po svojich. Nas ciel bol jasny – Petronas Twin Towers. S tym, ze po ceste sa chcem zastavit na tom IT trhu z minuleho tyzdna a vyreklamovat USB kabel – nefunguje mi s fotakom.

Z hlavnej stanice ich bolo vidiet dvojicky v celkom slusnej dialke… Ale co, ved nohy mame, aspon nieco uvidime. Chodniky zo stanice neviedli ziadne, tak sme isli popri hlavnej ceste po asi 30cm krajnici… Bolo to celkom vzrusujuce a po ceste sme fotili co sa nam pacilo…

Trh sme nasli, vybavili a naobedovali sme sa tam. Ja som prvy krat v zivote jedol sushi. Velmi prijemne som bol prekvapeny – necudujem sa, ze je to tak oblubene. Stalo to tu par supov, narozdiel od Europy, kde je to sialene predrazene… Spolu s wasabi a sojovu omackou to bolo fakt skveleee…

Na najznamejsie ulici KL – Jalan Bukit Bintang (stvrt), nas “prepadol” budhisticky (?) mnich. Plny usmevu, plne usta usmevu a mieru…. Hned nam na ruky navliekol naramky. Zazelal nam vela lasky a mieru, ale nezostalo len pri tom. Bolo by naivne si mysliet, ze by zostalo len tak. Chlapik za chvilku vytiahol repliky “donation” “money”… Nejak mi to nevadilo, dal som mu penaze, ved nech ma, mne chybat nebudu. Len mi pride divne, ze svaty muzi potrebuju financnu podporu na klastor. Ved svojou aktivitou by podla mojho nazoru mohli byt schopny si zabezpecit pre klastor vsetko co potrebuju. Alebo prave toto je ta aktivita? Tahat z turistov peniaze v meste? Ukazoval fotku toho klastora to vypadalo ako bambusova stavba niekde v dzungli… Na co na take nieco potrebuje penaze? Bol usmiaty, tak to ma asi v poradku vo vnutri. Ja som svoju energiu vyslal, je na nom ci tie peniaze budu pouzite na pozitivne ucely…

Postupne sme prisli k Petronas Twin Towers. Dufali sme s Petrom, ze sa nam podari sa dostat na nejaky zaujimavy vyhlad. Lenze to sme netusili ze listky na vyhliadkovy most, sa vydavaju od rana a okolo obeda sa uz vsetky minuli… Takze sme si akurat pozreli interier najnizsieho podlazia, kde sa okrem ineho aj nachadza aj nakupne centrum Suria KLCC. Zbezne sme to tam presli a urobili si fotky z exterieru budov. Fakt impozantne stavby…

Po tomto zazitku sme zamierili naspet na stanicu. Celkom zaujimavou oklukou, ja som sa chcel ist este pozriet na KL Tower, ale Peter furt pindal ze urcite to nebude pre verejnost (jasne ze pre verejnost to otvorene je) a ja som bol malo asertivny tu informaciu som vtedy nemal… Takze nakoniec sme tam neboli – ale mam este jeden vikend, takze este nie je nic stratene. Mozno dam Twin Towers aj KL Tower naraz, uvidime 🙂

Na dalsi den sme sa dohodli ze pojdeme na tu turu na Angsi ako minuly tyzden. Teda tiez iba do pol cesty, z KL sme mali nohy celkom opotrebovane 🙂 Celkom narocny “urban crossing”… Obcas na nas zatrubil taxik v KL, ale nenechali sme sa zlakat a vsetko sme absolvovali po svojich. Odhadujem ze sme presli peso tak 10-15km…

Nedela 1.6. 2008

Nepodarilo sa mi spojit ani s Johnom ani s KS aby mi povedali nazov toho miesta odkial sme isli na Angsi. Takze rano to bola husta imporovizacia, ked som to vysvetloval panicke z hotelovej taxisluzby kam vlastne chceme ist 😉 Nakoniec to “skoro” pochopila a navrhla mi vodopady. Spomenul som si, ze John a KS hovorili nieco o vodopadoch odkial sa da tiez ist na kopec. Tak ze fajn. Taxik bol pomerne drahy – tak som si ho dal napisat na hotelovu izbu 😀

K “akoze vodopadom” sme dorazili asi za pol hodinku… Ak si predstavujete vodopady ako miesto kde pada voda, tak miestne “watterfalls” bol taky mierne sirsi potok – doooooobre – volajme to rieka. Kde cca kazdych 50m je taka decentna hradza a ludia sa tam kupaju. Cesto naspet nam taxikar povedal, ze je to jedine miesto kde sa da v Serembane kupat. Nic moc, vela ludi, voda vypadala dost znecistene. Boli tam vybudovane take drevene altanky, kde si navstevnici pripravovali jedlo a polihovali.

Bordel tam vsak bol dokonca vacsi ako u nas. Bolo vidiet, ze ludom tu moc nezalezi na tom ako to po nich bude vypadat. Je mozne, ze keby slovakov bolo 27milionov, tak budeme mat taky isty bordel. Myslim, ze to je hlavne tym, ze tam chodi fakt vela ludi. Zaujimave bolo, ze vela ludi sa tam kupalo oblecenych. Vacsinou len tricko a nejake teplaky, ale skoro vsetci, zeny, muzi, deti… Neviem ci to je tym, ze je tu prevaha moslimov, ale pozastavil som sa na chvilu nad tym.

S Petrom sme sa teda vybrali do kopcov. Bol som v iluzii, ze to bude ako minuly tyzden. Ale nie, chyba lavky. Priroda nebola vobec taka ziva ako pred tyzdnom. Cvrlikanie sice bolo, ale nebolo take intenzivne, vegetacia bola redsia. Celkovo to bolo “slabsie”.

Hlavne to boli “kaucukove chodniky” – tak sme to s Petrom nazvali. Vsade “krvacajuce” kaucukovniky, kolkokrat narezane aj 5m nad zemou… V podstate zber kaucuku je neustale zranovanie stromu a zbieranie jeho “krvi” dookola. Ked sa zahoji, tak sa nareze na novom mieste… Nechcel by som byt kaucukovnik, ale urcite “chalani” nemaju taku komplikovanu nerovovu sustavu a bolest zrejme vnimaju inak ako my.

Velmi zaujimave boli “mravcie” dialnice, ktore si to stradovali asi 6prukovkami od neviemkadial neviemkam… Ale vacsinou zo stromu do niekam 🙂 Proste neustaly prud malickych mravcekov… Stale, stale, furt.. Fakt ako keby to bola dialnica. Akurat niekde sa rozdvojila, a za 10-20 cm sa zase spojila. Fakt uzasne spolocenstvo tie mravce… Cestou sme videli aj ich vacsich bratov – asi 2-3cm velke mravce – taki samotari, obcas sa nam ukazali. Ti boli fakt velki z nasho pohldu…

Ked sme sa vratili k “vodopadom”, dali sme si zase Dragon Fruit – tentokrat som ho doniesol ja. Ako sme si ho tam tak davali, tak isla okolo moslimska rodinka. Moslimske zeny tu bezne chodia oblecene v “civile” s tym ze maju na hlave akurat satku – urcite to ma svoje meno, ktore teraz neviem… Ale toto bola zjavne ortodoxna rodinka. Pani komplet v ciernom, len oci jej trcali. Meter pred nou si vykracoval panko, a ked nas zbadal skoro nas ocami preklal… Svaty muz, no. Keby sme tam boli sami, no neviem neviem… Zaujimave vnimanie Boha. Pre neho som bezverec, aj ked praktikujem duchovnu prax dennodenne… Holt, nevzivam Allaha tak ma treba zaklat 🙁 Ja mu nezelam nic zle, len by sa fesak mohol na to pozriet z mierneho nadhladu.

Podla mna, vsetky nabozenstva popisuju ten isty transcendentalny “priestor”. Avsak kulturne, spolocenske, lingvisticke rozdiely formuju interpretaciu toho isteho, jedni to volaju Boh, ini Jehova, dalsi Buddha alebo Allah… Ale je to stale o tom istom. Ked uz by som sa pozrel z pohladu Islamu, tak bezverec by mohol byt clovek, ktory neveri na ziaden “duchovny priestor”, nepraktikuje ziadne nauky a pod. Ale aj tak by som ho neodstudzoval na smrt za to ze je (zatial) nevedomy…

A mozno sa mylim a zasluzim zhynut v mukach rukou vedenou Allahovou volou.

Na hoteli sme si dali este kratky slnecny aj vodny kupel a vecer sme sa zastavili v nakupnom centre. Peter kupoval veci pre znamych, ja som bol povereny od drahej dcerecky jej zakupit auto – cervene. Ja som k tomu pridal parametre: terenne a na dialkove ovladanie (moj nesplneny sen z detstva). 🙂 Som zvedavy ci sa to trojrocna Vikinka nauci. Ale je mozne ze ano, je veeelmi sikovna… A ked nie, tak tatino sa bude hravat :-DDD