Dnes som mal tak silný zážitok s včelami že som zacítil potrebu ho zdieľať so svojím okolím. Prvý krát vo svojom dospelom živote môžem povedať že mám vlastný med, ako sa to stalo a ako som k tomu prišiel to vám rozpoviem hneď.
Včelia mladosť
Do svojich šiestich rokov som vyrastal v Podhradí. Dedinka na konci sveta obklopená prírodou na dvore sliepky, v chlieve sviňa, záhrada a na záhrade včely. Ako malý som sa obšmietal okolo starkého a privoňal som čaru včelárenia. Zažil som 2x sťahovanie včelnice, pretože susedia to nevedeli predýchať. Mnohokrát som bol pri vytáčaní medu, až kým sme sa neodsťahovali do okresného mesta a postupne som stratil prepojenie s týmto svetom.
Vedľajší efekt “záchrany sveta”
Pred pár rokmi som založil občianske združenie s romantickým názvom Sieť Dobra, pretože pod vplyvom mesiášskeho komplexu som mal v úmysle zachrániť svet. Nie je náplňou tohto článku rozoberať aktivity, alebo ciele , ale práve kôli nim vznikla aj naša komunitná včelnica. V skratke: parta kámošov sa zložila na rodiny a jedna kámoška sa o to za našej podpory stará. Dnes ráno som si od Janky našiel v čete správu, že je DNES ten správny deň na vytáčanie medu. Vybavil som si preto narýchlo voľno od bežnej práce a dostavil som sa sa k Janke.
NieVčelár v akcii
Prišiel som neskoro, veľmi zle vybavený a nepripravený. Ešte aj tie biele gate, ktoré som si mal doniesť som priniesol príliš krátke. Hlavne že doma mam asi štvore, ktoré používam pri masážach. Janka má však vybavila a stalo sa toto: vyzeral som ako včelár, ale pripadal som si ako kozmonaut. Stav beztiaže síce nefungoval, ale pripadl som si trochu ako na výlete do iného vesmíru.
Prišli sme ku včelstvu a začali sme rozoberať úle a kontrolovať rámiky. Teda, Janka rozoberala a ja som sa pozeral. Ehm… Postupne sa však vo mne sa začali prebúdzať spomienky z rannej mladosti. Vyberali sme rámiky Janka mi ukazovala plásty. Najskôr som bol taký truľo že som ukazoval že “Aha toto je matka?“. “Nie Ľubko toto je trúd“. Sám som si pripadal trošku ako trúd.
Mali sme však šťastie a v oboch úloh ktoré sme rozoberali sme nakoniec našli matky a ja som sa tešil z toho celého včelieho zázraku. Na prvý pohľad chaos, ale v skutočnosti dokonale usporiadaný systém veľa jedincov tvoriacich jeden živý organizmus. Postupne som sa chytil, pospomínal a vytušil čo treba robiť a efektívne som sa zapojil do procesu. S plástami sme sa vrátili do vnútra a začali sme vytáčať med. Veľa sme sa zhovárali o včelách aj o ľudoch a strávili spolu veľmi príjemný čas…
Sladká odmena
Vzhľadom na okolnosti, ktoré nemožno v živom systéme na 100% predvídať, bolo medu menej ako by mohlo byť. Okrem toho som však ochutnal prírodne vybudovaný plást – včelí chlieb (toto chceš!). Nesktutočné nebíčko v ústach, medovo-peľovo užasný super čistý matroš, čo jedáva batman na raňajky. Tak som sa v tej chvíli namotal, že chcem jeden úľ pre radosť domov. Taký ten “televízorový” – s priehľadnými stenami aby som ich mohol očumovať pri tom úžasnom divadle. Bude to výzva to urobiť tak aby to nerušilo susedov ale verím že sa to časom stane realitou.
Viac než práca
Pre mňa to bol veľmi intenzívny a nezabudnuteľný zážitok. Spojila sa vo mne minulosť s prítomnosťou so silným pocitom dobre vykonanej práce. Popravde medu nebolo veľa ale to ani nie je dôležité. Podstatné z tohto dňa pre mňa bolo vedomie, že príspevkami do komunitnej včelnice podporujem dobrú vec. Aj keď možno Einstein nič o včelách nepovedal, alebo bol “alarmista”, jedno je však isté: Včely sú neoddeliteľnou súčasťou ekosystému a ich znižujúci sa počet skôr či neskôr pocítime. Plz, kamoši, skúsme to otočiť kým sa ešte dá. Aspoň pre ten dobrý pocit, že sa budeme mocť pozrieť deťom do xychtu a povedať, že sme túto prekrásnu planétu, náš domov nenechali zhumpľovať svojou nečinnosťou úplne.
Ako sa Ti páči tento príspevok? Podeľ sa o svoj názor v diskusii pod článkom, zdieľaj ho na svojich sociálnych sieťach. Ak sa Ti páči čo robím, podpor moju ďaľšiu tvorbu.
