Tento text humoristicky a ironicky popisuje fiktívny seminár nazvaný “Majstrovstvo v Utrpení,” zameraný na prehlbovanie emočnej bolesti a zotrvávanie v stave utrpenia. Účastníci sa učia techniky ignorovania pozitívnych vplyvov, rozvíjania emocionálnej citlivosti na negatívne stavy a udržiavania dlhodobého trápenia.
Čo spája technológie, masáže a prácu s ľuďmi? Pre človeka s multipotencialitou sú to len niektoré z mnohých oblastí, v ktorých sa môže rozvíjať a prispievať k inováciám. Multipotencialisti majú prirodzenú zvedavosť a flexibilitu, ktorá im umožňuje adaptovať sa na rôzne situácie a rýchlo sa učiť nové veci. Namiesto obmedzovania sa na jednu oblasť dokážu efektívne spolupracovať v interdisciplinárnych tímoch a riešiť problémy z rôznych uhlov pohľadu. V tomto článku sa zdieľam svoju cestu objavovania vlastnej multipotenciality a ako sa mi podarilo zladiť svoje rôznorodé záujmy a schopnosti s očakávaniami spoločnosti.
Inžinier z Google Blake Lemoine oznámil že chatbot LaMDA (Language Model for Dialogue Applications) má možno vedomie. Zverejnil rozsiahly prepis rozhovoru a vzbudil pozornosť laickej aj odbornej verejnosti (lokálne správy tu, tu, tu…). Ja som si celý prepis prečítal a “vyrazilo mi z toho dekel”, zrejme ako Blejkovi, akurát jeho potom dočasne vyrazili z Google. Dlhodobo ma fascinuje ma ľudská myseľ, mozog, emócie, technológie, umelá inteligencia (UI), transhumanimus a preto píšem tento text v ktorom si prečítaš aj prvé pokusy s mojim vlastným UI alteregom. Na tému UI som už pred časom napísal jeden naivný text a používam #lbmrai ktorý zlučuje moje príspevky k téme umelej inteligencie. Prajem príjemné čítanie.
Prvé moje myšlienky o komunite, spoločenstve ci viacpočetnom partnerstve siahajú do roku 2007. Otvoril som sa nemonogamii a zbavil sa konkurenčného postoja voči blízkych mužom mojej vtedajšej partnerky. V hlave mi bliklo: Čo by sa stalo, keby sme namiesto súperenia vo vzťahoch skutočne spolupracovali? Prešla dlhá cesta od slepého skúšania a hľadania v tme až k objaveniu osvedčenej metodiky tvorby komunít (Community Building) Dr. Scotta Pecka. Intímny vzťah viacerých ľudí nemusí byť podmienený fyzickou blízkosťou. Práve naopak, skutočná blízkosť by mala mať opačnú postupnoť. Najskôr mysle, srdcia a potom (možno) telá.
Za svoj život som vydymil snáď kilá tabaku a trávy. Keď som mal 16 rokov, som za trávu bol zavretý v CPZ a dokonca som stihol aj záchytku. Roky som bol závislý na oboch látkach a dlho som s nimi bojoval. Neúspešných pokusov o skončenie, relapsov a následných frustrácií som zažil desiatky. Až som nakoniec natrafil na funkčný spôsob ako si preprogramovať mozog a urobiť to dobre. Chcem sa o svoj príbeh dymového feťaká podeliť, prípadne inšpirovať ako s týmto hnusom skončiť s dobrým pocitom. Nie, nie je to z mojej hlavy, ale funguje to. Kto sa nebojí , túži po slobode a zdraví, tak sa z týchto závislosti dokáže ľahko (naozaj!) vymaniť. Ale je to robota, sloboda nie je zadarmo.
Pavol “wilder” Lupták, voluntarista, kryptoanarchista, podnikateľ, odborník na IT bezpečnosť… Wilder je “nekonečný cestovateľ”, má trvalý pobyt v Paname. Aké hlavné výhody to prináša sa dozviete v podcaste. Vo svojom projekte liberation.travel vám pomôže absolovovať podoboný proces “osobodenia”. V podcaste sa rozprávame ako rozviazať vzťahy so štátom, o slobode, bezpečnosti, súkromí, paralelných štruktúrach ale aj o ekológii, výzvach budúcnosti…
Tento text som napísal keď som sedel v base v Ilave. Mal som tam veľa času a namiesto hrania žolíka, či pozerania telky som radšej makal na svojej fyzickej kondícii, čítal knihy a písal denník a rôzne texty. Už za pár týždňov sa dalo zažiť a vidieť niekoľko zásadných chýb vo väzeňskom systéme. V provom rade, väzenie motivuje a zároveň vzdeláva k páchaniu trestnej činnosti. Má minimálny nápravný charakter, produkuje neurotikov bez empatie, ktorí nenávidia svet a majú know-how ako robiť zlobu. Nech sa páči, jemne upravený text priamo z Ilavy dostupný ako podcast z jedenj z najtemnejších väzníc na Slovensku. Viac textov na túto tému nájdete pod tagom #basa alebo na linke lbmr.sk/basa.
Nultý podcast série o mojej skúsenoti vo väzeňskom systéme na Slovensku. V zložitom životnom období som urobil niekoľko zásadných chýb a musel som ísť do basy. Mal som tam byť rok, ale za 109 dní mi prezidentka udelila milosť. Každý deň som písal denník a teraz to vďaka tomuto podcastu a aj pripravovanej knihe pôjde von. Okrem denníka som písal texty, úvahy, články, listy ZVJS (Zbor väzeňskej a justičnej stráže) a dva listy prezidentke, jeden z toho otvorený a niekoľko textov na mojom webe.
Dnes je historický moment v mojej tvorivej činnosti. Po dlhších prípravách a po malých krokoch som sa dopracoval k spusteniu svojho vlastného podcastu. Dalo by sa to stihnúť za pár dní intenzívnej práce ale vzhľadom na šírku mojich aktivít to trvalo dva mesiace. Teraz už nemá zmysel sa veľmi rozpisovať, vypočujte si nultú epizódu mojho podcastu.
S kalifornskými dážďovkami som sa teoreticky zoznámil cez Tagera (áno, toho DJ Tagera) v roku 2012. Osobne ma s nimi zoznámil spolubývajúci asi pred 3 rokmi, keď dotrepal 200litrový sud a založil prvý vermikompostér v našom dome. Vzťah s dážďovkami sme si budovali postupne, cez občasné prikrmovanie, následný (domnelý) armagedon keď som si myslel že vykapali. Vtedy som dlho nemal odvahu nahliadnuť dnu, až po zmŕtvychvstanie a následne splnenie si povinnosti dobrého hospodára: postavenie dôstojného príbytku pre tieto užitočné kalifornské potvorky.
