Posledne dni v MY

17 jún

FOTOGALERIA DOPLNENA O NOVE FOTO

Sobota 7.6. 2008

Vcera dopadlo vsetko ako malo “DEN D“ vysiel ako mal, boli mierne komplikacie ale za jazdy sme ich vyriesili. Na hotel som prisiel okolo druhej – taxiku to trvalo asi hodinu kym prisiel k fabrike. Este som nejaku hodinku haluzil na nete. KS a John ma zavolali na spolocne ranajky. takze som vstaval v podstate ako ked som siel do prace, t.j. 6.45. Spal som asi 3 a pol hodinky… 😉

Rano ma prisiel podla dohody vyzdvihnut KS – btw, oni s Johnom nespali a celu noc boli v kancelarii a pracovali na preklopeni produkcie na novy HW. Ranajky boli v restauracii ktora mi skor pripominala jedalen – hromada okruhlych stolov. Co ma vsak prekvapilo, bola pomerne vysoka “navstevnost“, na to ze je sobota a tak skoro rano…

Ranajky sa znovu niesli vo velmi pestrom style. Ani neviem vyratat vsetky mozne jedla ktore boli postupne nosene a konzumovane.. To co mi vsak utkvelo v pamati su kuracie nohy – vyslovene „kuracie behaky“ – ziadne stehno 🙂 Dobre, dobre u nas to davame psom, ale… Neviem ako to bolo upravene, ale bola to kuracia paprcka, celkom slizka (ledva som ju udrzal v palickach) 😉 Clovek si ani neuvedomi, kolko kosti sa nachadza v takej kuracej nohe pokial nema velmi osobnu skusenost. U mna ta skusenost bola velmi osobna – oralna… 😉 Nemozem povedat kriveho slova na tu paprcku, bola chutna a nic jej nechybalo – akurat tych kosti bolo mozno viac ako treba. A kosti sa tu normalne davaju na stol, ziadne na kraj taniera (sic, ako kto), ale je bezne nechat kopku bordelu na stole. Mimochodom, KS ma kuracie hnaty velmi rad a John ich vobec nejedava – takze nejedavaju to tu vsetci…

Po ranajkach ma KS odviezol na zeleznicnu stanicu. Vlak mi siel za chvilku – smer KL. Plan bol jasny, co najskor sa dostat k Twin Towers a ziskat listky na Sky Bridge. Medzitym ako by na mna mala prist rada som chcel ist na KL Tower (Menara KL) – telekomunikacna veza (piata najvyssia na svete).

Za hodinku som bol v Kuala Lumpur, po chvili som nasiel prestup na monorail (chrbticova verejna doprava) – z casti ide pod zemou a z casti nad zemou… Za par minut som uz bol po treti krat pod dvojickami. Cestu som uz poznal, tak som rovno zemieril do suterenu kde sa vydavaju listky na vysnivany most… … … … Hadajte co…? .. … Zas neskoro. Tentokrat som sa ale nenechal opit tabuleckou co hlasala ze listky uz nie su, ale opytal som sa slecinky ze ci sa neda, pre jeden kus cloveka. Oznamila mi, ze momentalne nie, ale nech skusim okolo tretej stvrtej poobede – mozno niekto zrusi listok tak by sa mozno dalo. S ovisnutym nosom som sa teda vybral na KL Tower (wiki).

Cesta bola pekne znacena, do pol hodinky som bol pri nej. Impozantna stavba, skutocne. Vypada to jednoducho – obycajna veza – zeano, ale fakt velky respekt (v miestnej minikinosale som si pozrel aj cast dokumentu o vystavbe veze, fesaci prekonali vtedajsi rekord v pocte vyliatych metrov kubickych betonu za den). Architektura zachovava moslimske stavebne tradicie.

Petrov odhad ze to pre verejnost nebude bol veeeeelmi daleko od pravdy. V skutocnosti, cele okolie veze je jednou velkou turistickou atrakciou 😉 Mimchodom, veza je umiestnena na uzemi jedineho dazdoveho lesa, ktory sa nachadza uprostred mesta – ale o tom neskor.

Vstup na vyhliadkove podlazie vo vyske 280metrov (veza aj s antenou ma celkovo 421metrov) stal v prepocte asi kilecko. Tu nie je o com pisat, vyhlad pomaly az do Ciny 🙂 Hore som vyfasoval osobny videoprehravac kde bol virutalny sprievodca po jednotlivych vyhliadkovych oknach – tu vidis to a to, pozri sa tam a tam a uvidis tamto…

Fotky hovoria same za seba. Samozrejeme ze najviac som fotil tie nestasnte Twin Towers – ale z tejto perspektivy boli skor seberovny partner ako majestat ked som bol pod nimi…

Twin Towerz z KL Tower

Kazdopadne, tato panorama je iste lepsia aku by som dokazal odfotit ja (zdroj).


A teraz k tomu dazdovemu lesu v meste. 3-4 krat denne sa da absolvovat prehliadka po tomto lese. Chvilku som pockal na mieste ktore bolo urcene pre zaujemcov o prehliadku. Mimchodom som bol jediny – bolo to sic zadarmo pre tych co mali listok na KL Tower – ale jediny som mal zaujem o prirodu. Avsak za chvilku dokvitla nejaka skupinka, par dospelych a kvantum deti z nejakej skoly, ktory tiez prisli za tym ucelom. Prehliadku robil mily malajsky mlady muz, ktory sa obcas snazil o vtipy ale moc mu to neslo. Mal som taky pocit, ze prehliadka bola v anglictine koli mne – skolaci boli miestny – povacsinou cinania (rasa).

Iste, nedalo sa to porovnat s lesom ktory som zazil pocas prveho vikendu a ani toho druheho. Bol to podstatne slabsie – ale na to ze to bolo v meste velmi v pohode. Dokonca tam zili opice – makaky.

Rastu tam bambusy, divoke bananove kriky a rozne ine rastliny. Dozvedel som sa, ze tie stromy s tymi plochymi korenmi pouzivali ludia na komunikaciu – ked sa udrelo pastou to takeho urastenejsieho korena duty zvuk sa niesol celym kmenom a to bolo pocut do dialky. Takze si ludia takto vymieali informacie pomocou dohovorenych kodov – taka ranna morzeovka…

Po prehliadke lesa som zasiel este k vezi a absolvoval som dve jazdy na tomto (youtube video). Zaujimava skusenost, uzil som si to naplno…

A prvy krat som okusil nieco co mi nechutilo v malajzii. Bolo to hned pod vezou, stanky s turistickymi atrakciami, jedlom atd. Samozrejme Lubko potrebuje zdrave, tak som zamieril k stanku s nakladanym ovocim. Zdalo sa mi ze tam vidim ananas, tak som si zavelil nalozit. Este par inych kuskov ovocia co vypadalo sympaticky (niektore som dokonca kostol a chutili ako tak prijatelne). Na moje prekvapenie, ked som sa pustil do priamej konzumacie to bolo nejedle… Skusal som rozne triky na moj mozok a chutove bunky ale nic nepomahalo. Pomohol len finalny trik – hod do kosa ;-(( Velmi nerad plytvam jedlom, ale toto som skutocne nebol schopny pozit. A taka mila moslimka to predavala…

A toto som vobec nepochopil, ale vobec…

Cas akurat ukazoval nieco po druhej, tak ze skusim este tie Twin Towers – a zase nic 😉 Ziadne listky, ani pre jeden kus turistu… Couz, horsie veci sa deju. Na spiatocnej ceste do Serembanu som mal este zazitok v podobe ukradnutej penazenky, kde som mal obciansky, vodicak, vsetky mozne aj nemoze platobne karty. Lokalni lopkari su zda sa majstri, som celkom opatrny co sa tyka penazenky, podvedome si ju kontrolujem kazdu chvilu ci ju mam vo vrecku… Stalo sa to vo vlaku ked ludia vystupovali a nastupovali. Som si tym isty, este par minut pred tym som si kontroloval penazenku vo vrecku a bola tam. Potom som sa posunul dalej do vagona a zase zbezna kontrola vrecka a nic. Bolo by zbytocne robit poplach, ti co to vzali tam uz isto neboli. Musim vsak povedat, ze svoju pracu robia dobre – vobec nic som si pri kradezi nevsimol… Dokonca im ani nezelam nic zle, ani som nezacal nadavat na tych *#$!!!!!@(*#@!!!!#!!!! malajcov a @)(*$)#!!!(*)!!%!!!!! kuala lumpur a vobec vsetko (*&#$!#$!#*&!!!… Chalani ani moc nezarobili, pretoze v hotovosti som tam mal v prepocte asi 200skk, karty zneuzite neboli akurat tak moja fajna kozena penazenka stala za nieco. Ale tu zrejme nastvani hodili do smeti 😉

Takze som 20minut najskor vyvolaval aby som vsetky karty zablokoval… Potom som mal skusenost s Malajskou policiou – kde som to nahlasil. Nerobim si iluzie ze by sa mi penazenka vratila, ale vybavovanie dokladov je udajne lacnejsie ked sa strata nahlasi. Kazdopadne malajska policia bola v pohode, uradnicka so volalal Zubajdah 😉 Na policiu ma odviezol KS zo zenou, a kedze Zubajda nevedela dobre po anglicky, tak KS a jeho zena pomahali s tlmocenim – krasne bolo ze Zubajda nakoniec ustupila od PC a manzelka KS pisala report po anglicky. Neviem si predstavit ze by nas policajt dokazal urobit nieco take – uznat si nejsku neschopnost. Lebo nasi policajti su vsetci dokonali, bezchybni, neomylni a najmudrejsi – ostatne ako vsetci Slovaci (ale hlavne ti v krcme).

Nedela 8.6. 2008

Po tak narocnej sobote som spal 12hodin – bezne spim cca 6hod. Cely den som nic nerobil, sedel za kompom, komunikoval s domovom… Akurat som si bol nakupit, to bolo fakt vsetko 🙂

Pondelok 9.6. 2008

Hlavnou naplnou dnesneho dna bolo zohnat prachy 🙂 Nastastie sa KS o mna postaral a vybavil vsetko potrebne… Aka parada ze som tu na sluzobke – keby sa mi to stalo s tou penazenkou na dovolenke, tak je to podstatne tazsie…

Utorok 10.6. 2008

Vecer ma KS zavolal na veceru… Taku tu poslednu v zmysle „dakujem“. A bolo to vidiet. Prijemna restika nedaleko od hotela, vyzdvihol ma Terence a ked sme tam dorazili uz bolo jedlo pripravene na stole… KS reflektoval moje davnejsie poznamky ze by som rad skusil nieco speci. Dnesna vecera pozostavala okrem ineho zo zabacieho mesa, uhora, skeble a cerstveho kokosoveho orechu…

Zaba chutila podobne ako kura, cakal som ze tam bude menej kosti. Ale dalo sa to bez problemov zjest 😉 Zaby tu chovaju na farmach, takze ziadne divoke odchyty v dzungli ako v pripade diviaka… Chut uhora bola mierne prerazena pikantnou omackou v ktorej bol pripraveny ale tiez velmi jedle maso. Skeble som jedol prvy krat v zivote – tiez pikantne, ale velmi chutne… Ceresnickou na torte bol cerstvy kokosovy orech. Z vrchu bol otvoreny a trcala z neho slamka. Najskor som vypil tu fajnu nasladlu tekutinu a potom vydlabal ten biely matros zvnutra. Skvela vecera, fakt som si uzasne pochutnal…

 

Streda 11.6. 2008 a Cesta domov

V praci som bol len do obeda. Na obed som bol s Terencom a KS a potom ma vylozili v centre Serembanu. Tam som nakupil posledne darceky a isiel na posledne kafe do Starbucks.

 

O 20.00 prisiel pre mna taxik, takze som mal more casu vsetko pekne krasne pobalit – aby som to mohol na letisku otvorit a prebalovat este raz. Totiz, ked som dal kufor na beziaci pas, panicka zahlasila ze mam 4kg nadvahu a ze ma to bude stat 600RM (3.000,-Sk). Ups… Tolko som mal akurat v penazene, takze to radsej nie. V lietadle su povolene 2 prirucne batoziny, tak som narychlo tazsie hovadiny z kufra dal do dalsieho batozka a bolo usetrenych 600RM.

 

Cesta bola pomerne nudna a dlha… Posledna „zaujimavost“ sa mi stala vo Viedni, ked som sa uz dostaval na „svetlo bozie“ – rozumej cakaciu halu, kde na mna cakal taxikar. Panicka z colneho, bitte tamto trochen kuken kufren – a bolo vymalovane… Hlupy Lubko sa samozrejme „pochvalil“ ze ten druhy laptop co vidi panicka pod rengenom si kupil v malajzii. Tak si vypytala fakturu a spolu s pokutou som vyplazol 100€ za dovoz – takze to co som usetril sa akurat dorovnalo…

 

Taxikar trpezlivo cakal – meskal som asi hodinu oproti dohodnutemu casu. A okolo 12.00 som bol vo Vrbovom. Cela cesta trvala asi 20hodin: z hotela v Serembane az do Vrboveho 😉

 

Uvidime kedy pribudne dalsi report do tohoto cestovatelkeho blogu. Uvazujem, ze si zacnem pisat aj zaujimave zazitky z bezneho zivota. Dobre sa to po case cita – takze stay tuned, mozno sa tu nieco objavi. Alebo si nastavte RSS feed (Co je to RSS?)… 🙂

 

Dakujem za pozoronost a opatrujte sa!

  • ingo

    pekne, diky

  • ten hakovy kriz je normalny symbol … akurat ho adolf znechutil … ale inak je to nornalny znak nieco ako ooom …

  • hypo,
    svastiku poznam o tom potom… ale takuto reprezentaciu – v bielom kruhu na cervenom platne – som videl iba u nacistov

    kazdopadne, kolega z US ktory uz bol v malajzii mi akurat pisal, ze je to znak cerveneho kriza, alebo nejake zdravotnickej organizacie 🙂

  • lux z

    takze tu opicku pre mna ti zhabali na colnici, skoda :))

  • halucigenia

    no zaaaaavidim moc 🙂 co ti poviem

  • splendid

  • ykwia

    heh. nech si tam vidia oni co chcu, ja tam vidim len hakenkreiz. oni zasa vidia za hviezdou len vesmir a my aj perestrojku. tak je asi vsetko naporadku.rozhodne hitler z malajzie by vyzeral dost divne.