Som fajciar. Abstinujuci. Mam za sebou 8 rocnu “karieru” tuberaka. Zacalo to nevinne v 18ke po maturitach a ako to byva, zavislost nenechala na seba dlho cakat. Presiel som fazami ked som daval 30denne aj stovkami sebeklamnych zaprisahani, ked som citil rozbite pluca po nejakom flame – “Od zajtra koncim!”
Kazdopadne, pred 2 rokmi sa mi podarilo urobit hrubu ciaru za zavislostou. Minuly rok v oktobri som mal kratku recidivu, ked som v ramci problemov vo vztahu zacal vedome “Na just!” fajcit. Po mesiaci som to zase odstrihol a dostal som sa do fazy “majster sveta” co ma pod kontrolou svoju zavislost a moze fajcit kedy chce a kedy nechce… Samozrejme, ze tento sebaklam nenechal na seba dlho cakat a za 3mesiace som fajcil zase 20 denne. Uvedomenie prislo coskoro a znovu som to odstrihol. Tentokrat vsak nie tak radikalne, nechal som si zadne dvierka – ze uvidime.
Uvidel som minuly tyzden. Ked som si v Prievidzi s kamosmi ubalil cigosku s fajneho tabaciku. Samozrejme, nenechalo to na seba dlho cakat a zase som siahol aj po obycajnych cigaretach. Ale uz s vedomim, ze docasne a kratko. Uzival som si tento tyzden naplno ako fajciar, ku kave, po jedle, nocna cigoska… Kamoska mi dokonca povedala, ze mi ciga sveci, hh. Svoje zdrave nove navyky (sport, zivotny style) som vsak neopustil. Ked clovek nefajci a zacne, citit ucinok na telo takmer okamzite. Stazenie dychania, tocenie hlavy, nevolnost na bruchu, trosku namahavejsie sportovanie atd…
Po tyzdni som si povedal ze sa zase s Pankom Tabacikom rozlucim. Ze teraz. Dnes.
Dnes vecer som si dal dal rozluckovu Marlborku na balkone. Zase na cas. Nedavam si ultimata, myslim ze na vianoce si dam zase nejaky fajciarsky tyzdnik. 🙂 Ale podme k tej marlborke. Poznate Oshovu fajciarku meditaciu? Tak tuto cigu som si dal v tomto duchu.
Podakoval som sa, ze mozem prijmat tento bozi dar, tento dym vdychovat. Fajcil som velmi pozorne, kontroloval som svoju pozornost aby neodbiehala na nic ine. Zhlboka som nadychoval, pozoroval som ako postupne hori. Horenie som vnimal aj sluchom, take to jemne praskanie… Popol som neodklepaval, nechal som ho zit svojim zivotom. Asi v 1/4 som si uvedomil ze ta cigareta je krasna. Popol sa na nej drzal, bol biely a na jednej strane sa urobila taka cierna bodka – krasne. Fajcim dalej, velmi pozorne, obcas myslienky mali tendenciu sa rozutekat ale ukazal som im kto je tu pan. Popol sa stale neochveje drzal a neodpadaval.
Asi v 2/3 som si pri pohlade na ruku drziacu cigu s tym dlhym popolom uvedomil, ze okrem toho ze je krasna je aj neuveritelne smiesna. Zasmial som sa a ten popol symbolicky odpadol.
Nadalej som intenzivne dym vdychoval a nechal tu smiesnu palicku na seba posobit… Poslednych par slukov – az zacali horiet tie pismenka “Marlboro”, ostatny popol som nechal samovolne odpadnut. A potom som tej cige nahlas podakoval a na cas sa s nou rozlucil zo slovami – este sa uvidime 🙂
Bol to zaujimavy zazitok, az taky, ze som dostal potrebu ho tu zachytit. Som presveceny, ze najblizsich par mesiacov mam s tabakom zase pokoj. Viem, ze sa sporotom, zdravym jedlom a cajikmi velmi rychlo vycistim – predsalen, bol len cca tyzden a asi len posledne 2-3 dni intenzivnejsie (10-15ks).
S tabakom uz nebojujem, sme kamosi. Ale dohodli sme sa, ze par mesiacov sa nebudeme stretavat a potom si dame nejake stretko, ze co je nove. 😉
Ako sa Ti páči tento príspevok? Podeľ sa o svoj názor v diskusii pod článkom, zdieľaj ho na svojich sociálnych sieťach. Ak sa Ti páči čo robím, podpor moju ďaľšiu tvorbu.