Tento text som napísal, keď som sedel v base v Ilave. Mal som tam veľa času a namiesto hrania žolíka, či pozerania telky som radšej makal na svojej fyzickej kondícii, čítal knihy, písal denník a rôzne texty. Už za pár týždňov sa dalo zažiť a vidieť mnoho zásadných chýb vo väzeňskom systéme. V provom rade: väzenie motivuje a zároveň vzdeláva k páchaniu trestnej činnosti. Má minimálny nápravný charakter, produkuje neurotikov bez empatie, ktorí nenávidia svet a majú know-how ako robiť zlobu. Nech sa páči, jemne upravený text priamo z Ilavy, dostupný ako podcast z jednej z najtemnejších väzníc na Slovensku. Viac textov na túto tému nájdete na mojom webe pod tagom #basa alebo na linke lbmr.sk/basa.
Úvod
Po niekoľkých týždňoch v base, prvotnej naivite sa viac a viac ponáram do fungovania väzeňského systému. Ponúkam Vám pohľad intelektuála s pomerne vysokým stupňom preukázanej spoločenskej zodpovednosti. Pohľad znútra, pohľad MUKL-a, bytosti nižšie postavenej ako bezdomovec. Už nemám kam hlbšie klesnúť, takže si dovolím otvorene kritizovať miestne pomery.
Prečo to píšem?
Dôvodov je viac. Okrem toho, že cvičenie a písanie v base ma udržuje vo forme a (snáď) aj príčetného, som veľmi alergický na nezmysly, nerozumné a nelogické správanie. Dráždi a irituje ma, keď veci okolo mňa nie sú spravované na základene vedeckého a empirického poznania. Keď víťazí zabehaná konzervatívna, zastaralá, prežitá, neefektívna, zlá tradícia, hlúpe pravidlá bez zmyslu a empatie.
Väzenie, ale aj iné štátne aparáty sú toho “skvelým” príkladom, ale paralely sú snáď všade. Tento text reflektuje moje skúsneosti a toho plynúcu potrebu sa vyjadriť k ďašiemu defektnému subsystému štátneho zriadenia SR: ÚVTOS a ÚVV – Ústav na výkon trestu a Ústav na výkon väzby.
Naivne som si myslel, že účelkom tohto zariadenia je prevychovať ľudí, motivovať ich k poctivému a zodpovednému životu. Bohužiaľ sa ukazuje, že jediné pozitíva má v rukách sám väzeň – ak na sebe maká – a systém ako taký má nulový nápravný vplyv. V 21. storočí odstrašujúci efekt nefunuge na väzňov. Má bohužiaľ presne opačný účinok: väzenie motivuje a vzdeláva k páchaniu tresnej činnosti.
Jedným z dôvodov, prečo sa posúvajú hranice smerom k páchaniu je prostredie, v ktorom sú myšlienky a rozhovory na túto tému bežné. Zážitky z vykrádačiek, príbehy z prvej a druhej ruky čo-kto vyparatil. Prípadne zdieľanie tipov, trikov, premýšľanie ako to urobiť lepšie – aby človek nebol prichytený. A samozrejme absolútna legitimizácia takéhoto chovania.
Kde som ja?
Ja to tu zvládnem. Som nadpriemerne fyzicky aj mentálne zdatný, ale cítim že môj vzťah ku štátu sa mení. Je možné, že ak tu budem “dostatočne” dlho, zlomím na štátom palicu a dobrovoľne preň neurobím nič čo nemusím. Niekoľko rokov považujem štát za neefektívnu (miestami až hanebnú) organizáciu, ktorá neplní svoje základné poslanie: službu občanom. Skôr to vnímam tak, že štát poskytuje minimálnu možnú akceptovanú kvalitu služieb aby sa ľudia nebúrili, ale aj tie sú predražené.
Som na vážkach a zatiaľ neviem ako sa vyvinie môj vzťah k štátu kým odtiaľto odídem. Ešte stále vo mne horí malý plamienok nádeje, že je štát reformovateľný a možno by som bol chotný priložiť ruku k dielu. Cítim však, že od začiatku pobytu sa i táto ochota limitne blíži k nule.
Čo ma však zdviho k napísaniu tohto textu bola reakcia spoluväzňa. Viac ako 20rokov žil poctivým životom, platil dane, staral sa o rodinu. V zložitom životnom období urobil chyby, ktoré nemali žiadne obete a skončil na 3mesiace v base. Nikomu sa nič nestalo, “ale mohlo by sa”. Netreba snáď komentovať, kto všetko je na slobode lebo “skutok sa nestal.”
Po zhruba 2 mesiacoch, počúvaní príbehov iných väzňov sa vyjadril, že sa neoplatí byť poctivý a zvažuje že “začne páchať.” Stačí si to dať do “väzeňskej kalkulačky.” 1.000.000EUR za 4 roky v Írsku nezarobíš, ale môžeš si ich odsedieť. A to sa “opla”.
Ako to funguje v base?
Ked v base človek na sebe nemaká, nedrží si sebadisciplínu, morálku, režim – ide dole. Iná ceste tu nie je. Chcem sa mýliť, veľmi. To, aký bude človek keď výjde z basy je na ňom, ústav nerobí takmer nič, aby sa tu človek niekam posunul, alebo bol motivovaný či schopný “nepáchať”. 80% väzňov sa sem vracia – hlavne tí hlúpejší. Inteligentnejší sa poučia:
- dávajú si pri páchaní lepší pozor – cca 10%
- 10% páchať nebude, lebo tu boli za dáku blbosť či omylom
Mizivé percento sa napraví kôli odstrašujúcim účinkom ústavného režimu. Ak sa náhodou väzeň stane lepší človekom, nie je to kôli ústavnému režimu, ale NAPRIEK nemu. Väzni sú zbytočne psychicky týraní hlúpymi a nezmyselnými pravidlami (nemôžeš mať nič v skle “lebo nebezpečné črepy”, ale keby chceš – rozbiješ okno a máš deluxe zbraň). Alebo absurdná izolácia od blízkych, dokladovanie vzťahov aby mohol volať s blízkymi. Ako sa má väzeň po 10rokoch zaradiť do spoločnosti, keď nevie použiť smartfón alebo mail? Keď nevie komunikovať s civilizovaným svetom?
Technické vybavenie je cca mínus 30rokov oproti súčasnému štandardu. Všetko staré, zaostalé, najmodernejší prístroj je farebný televízor s diaľkovým ovládačom. V ňom samozrejme štandardné najtupšie komerčné kanály a najobľúbenejší program sú kriminoviny.
V base neplatí poznanie, logika, zdravý rozum či empatia – väzeň sa musí nabifliť hlúpe a zbytočné pravidlá. Basa má nulový nápravný charakter. Väzni nie sú motivovaní sa niekam posúvať, pod tlakom režimu sa učia klamať, kradnúť, či už s poštovými známkami, kšeftovať s tabakom, kávou, fetom… Bohužiaľ, paralely možno násjť aj v civilnom živote. Spoločnosť, zákony nemotivujú k morálnemu, zodpovednému a zdravému životu. Nechať sa ťahať väčšinovou spoločnosťou a byť “normálny” je žiť nezdravo, povrchne, nezodpovedne a pasívne.
Gausova krivka nepustí ani v tomto prípade. Či v base alebo vonku, obraz priemerného človeka má nevábny charakter: konfromista, závistlivec, fanúšik hokeja (iba keď vyhrávajú “naši”) a lenivec = stred gausovej krivky. Na krajoch sa nachádzajú:
- pschopati, sociopati, hulváti
- inovátori, vizionári, kreatívci
Ako môžem rešpektovať takýto systém? Vyrába v ľudoch odpor, opovrhnutie a často aj nenávisť. K ústavu, bacharom, štátnej moci a celému spoločenskému zriadeniu. Aj u mňa sa pri rozhodovaní misky váh prikláňajú k povrchnému prispôsobeniu, ale vnútronému dešpektu a rebélii.
Ako to urobiť lepšie?
Aby kritika nebola jalova a bezúčelná, skonštruoval som víziu a praktické návrhy ako situáciu zlepšiť.
1. Teória a ideológia
V provm rade potrebujeme zmysluplneé piliere, ku ktorým budeme vzťahovať zákony, pravidlá a aktivity
- POZNANIE musí byť základným pilierom
- Ak sú zákony, dogmy, tradície a zvyky v rozpore s aktuálnym vedeckým poznaním musia nekompromisne ustúpiť. Ich kvality môžu zostať vo forme umeleckéhomu prejavu, či komunitných rituáloch, ale nemajú čo hľadať v rozhodovaní o chode psoločnosti. Nie, cez toto “nejde vlak”.
- ZODPOVEDNOSŤ a sebareflexia
- Každý jednotlivec musí byť pozitívne motivovaný k sebareflexii. Odmenený za sebakritiku a poskytnutá súčinnosť v náprave svojich činov v zlepšení seba. Nič viac, toto úplne stačí.
- EMPATIA
- Ľudský, inidividuálny prístup v medziľudských vzťahoch pri riešení konfikov a problémov. Ak chcem žiť v lepšom svete, je potrebné rozpoznať v sebe samom zviazanosť nezmyselnými pravidlami. Rozpoznať vlastné znecitlivenie (nedostatok empatie), spomenúť si na detstvo, keď sme svet vnímali cez pocity. Nájsť v sebe odvahu vystúpoiť zo zóny komfortu zabehaných pravidiel. Byť skutočne ľudský, emaptický a láskavý je vtejto dobe a v kontexte zákonov (r)evolučný čin.
2. Praktické prvé kroky
V kontexte väzenia je potrebné zmeniť základný princíp:
represiu, trestanie a týranie väzňov vymeniť za pozitívnu motiváciu
Vytvoriť podmienky na vzdelávanie užitočných zručností, psychoterapiu či zážitkovú terapiu. Spolupracovať s psychológmi, vzdelávacími centrami, občianskymi iniciatívami. Zjednodušiť byrokraciu, optimalizovať procesy.
Väzni musia byť vzdelávaní a trénovaní v týchto kľúčových oblastiach:
- vytváranie, udržovanie a transformácia vzťahov
- zdravie, telovýchova, psychohygiena
- finančná inteligencia a podnikanie
- myslenie
- logické
- kritické
- tvorivé
- počítačová gramotnosť
- právne povedomie
- schopnosť adaptácie
- politická gramotnosť, občianska spoločnosť
- vzťah k živej prírode (poľnohospodárstvo, chovateľstvo)
Vieme veľa zbytočných a zastaralých pravidiel a informácii, ktoré sú v skutočnom živote nanič. Väčšina sa dá nájsť za 2 sekundy Googlom. Sme v dobe keď sú potrebné zručnosti.
Uvedené návrhy sa môžu zavádzať postupne, malými systematickými zmenami. Každý deň malá zmena a kumulatívne sa časom udeje zmena veľká. Postupov ako to urobiť je nespočet (napr. Scrum alebo Kaizen).
Len treba začať, opustiť staus quo a skúsiť niečo iné.
Epilóg
ÚVTOS a ÚVV sú neefektívne, ba až monštrózne zariadenia produkujúce ľudí na páchanie trestnej činnosti. (Konšpirátor by si mohol myslieť, že je to biznis, ktorý živí súdnu mašinériu, policajné zložky, prokuratúru…)
Tieto ústavy by mali poskytovať podpornú službu ľudom čo zišli z cesty. Podobne ako školstvo, ekonomika, zdravotníctvo aj tento subsystém obsahuje systemické chyby. Spoločným menovateľom sú absencia poznania, zodpovednost, empatie a odvahy to zmeniť.
Tento text môže zaiste vyzerať naivne a idealisticky. Avšak bez ideálov budeme prešľapovať na mieste, opakovať chyby minulosti, mrhať enormným potenciálom ktorý ako rozvinutá spoločnosť 21. storočia máme k dispozícii.
Máme odvahu spoločne vykročiť zo zóny komfortu a urobiť tento svet krajším miestom? Pre nás, pre naše deti a budúce generácie. Je to na každom jednotlivcovi.
Koniec
Ako sa Ti páči tento príspevok? Podeľ sa o svoj názor v diskusii pod článkom, zdieľaj ho na svojich sociálnych sieťach. Ak sa Ti páči čo robím, podpor moju ďaľšiu tvorbu.
