Otvorené vzťahy: monogamne?

31 jan

Ako by mohol vyzerať kvalitný monogamný vzťah? Zrejme to nie je očakávaná tematika pre tento web, avšak vzťahy ako také majú svoje podobnosti, či už rodinné, pracovné, partnerské alebo priateľské. Tento článok ponúka nástroje a myšlienky vychádzajúce z budovania otvoreného (polygamného) vzťahu a ich použitie na vytvorenie pokročilého monogamného partnerstva. Nie tradičného, kde “Mama varí a otec číta noviny.”, ale napríklad aj “Otec varí a mama programuje.” Vzťah, v ktorom sú úlohy, zodpovednosť a radosti rozdelené na základe preferencíí a vedomej dohody partnerov. Vzťah v ktorom vzniká kvalita tým, že partneri príjmajú plnú zodpovednosť za svoje myšlienky, slová, činy a spolupracujú pri riešení konfliktov sebakriticky.

Úskalia tradičného vzťahu
V partnerstvách sú obyčajne pravidlá a jeho fungovanie väčšinou dané na základe prijatia spoločenských zvykov a stereotypov. Odpozorovaných z rodiny, z prostredia v ktorom vyrastáme, alebo kde aktuálne žijeme, ale i z masmédií a pod. Partneri o naozajstnom zmysle niektorých pravidiel nepremýšľajú, ani nediskutujú čím vytvárajú v sebe istú formu “nevedomia” z ktorého čerpajú námety na reakcie v skutočných životných situáciách (platí nielen vo vzťahoch). Nevedomé konanie a ich následný pokus o racionálizáciu (výhovorky) sú živnou pôdou pre konflikty, frustrácie a nespokojnosť.

Sexualita
Jedným z takto prijatých pravidiel je sexuálna exkluzivita – monogamia. Pri skúmaní faktov zistíme, že monogamia a polygamia existovali vo väčšine kultúr a dodnes koexistujú vedľa seba. Akurát formy, prejavy, spoločenské vnímanie sa mení.

Napriek v súčasnosti masovo prijatému pravidlu monogamie však dochádza k jeho porušovaniu a nevera je tak bežnou (a potichu spoločensky tolerovanou) súčasťou tradičných “monogamných” vzťahov. Jej samotná existencia potvrdzuje skutočnosť, že v takomto vzťahu sú prítomné negatívne javy ako lož, pretvárka, klamstvo, majetníctvo, žiarlivosť a pod. Bežne sa stáva, že ľudia sú viac-menej spokojní so svojim oficiálnym vzťahom, ale cítia potrebu blízkosti aj mimo tento vzťah. V tradične postavených vzťahoch je možné tieto potreby realizovať tajne, alebo ich dlhodobo potláčať, čo neprospieva duševnému zdraviu. Pri konfrontácii podvedeného partnera s realitou bývajú reakcie sprevádzané citovými búrkami až hurikánmi, hnevom, dlhodobým stresom a bohužiaľ aj extrémenejšími prejavmi nezvládnutých emócii či rozpadom vzťahu.

Ako tomu predísť?

Utajovaný vedľajší pomer nie je jediná možnosť ako sa so svojou sexualitou presahujúcou primárny vzťah “vysporiadať”. Zdieľaním zručnosti z otvoreného vzťahu v ktorom je komunikáca na tému “sex mimo vzťah” bežná, ponúka možnosť ich využiť i v monogamnom partnerstve. Vyžaduje to veľkú dávku porozumenia u partnerov, vzájomné prijatie a akceptáciou. Som však presvedčený, že pri správnom načasovaní a citlivej komunikácii je možné prebrať pokojne aj takúto náročnú tému.

Pokiaľ partneri chcú zachovať sexuálnu exkluzivitu v rámci vzťahu, otvorenie sa takýmto pocitom a diskusiám môže vniesť do vzťahu nový rozmer zblíženia, dôvery a porozumenia. Vyslovenie samotnej myšlienky pred partnerom a jeho akceptácia je veľmi silný zážitok. Treba mať na pamäti, že je to len myšlienka a tak sa k tomu chovať. Netrestať partnera za myšlienky, ale byť mu vďačný, že ich zdieľa. Vari by ste chceli, aby ich zdieľal s inými? A ruku na srdce, nenapadne to niekedy aj vás? Toto dáva veľký priestor na spoločnú prácu vo vzťahu.

Je len na samotných partneroch ako svoje túžby spracujú. Na základe úprimnosti a otvorenosti je možné vytvoriť prostredie, v ktorom budú partneri schopní tieto túžby absorbovať. Sú rôzne možnosti ako sexuálny život “okoreniť”, či už od hier v kostýmoch, sexuálne pomôcky, BDSM, netradičné miesta na milovanie, dočasný celibát a pod.

Pokiaľ sa jedná o interakciu s inými ľuďmi, odporúčam sa vzdať pohnútok ku kontrole partnera. Je vhodné mu dať slobodu a bezpodmienčnú dôveru, samozrejme v rámci dohodnutých pravidiel. Potreba kontrolovať každé stretnutie partnera s človekom opačného pohlavia vytvára sexuálne predsudky voči bežným napr. pracovným či kamarátskym kontaktom.

Buďme však realisti a skúsme si uvedomiť, že i cez všetky dobré úmysly sa môže každému z nás stať, že v nasledovaní svojich ideálov zlyháme. Čarovná noc na služobnej ceste, uchvátenie prítomným okamihom, alebo len obyčajný alkohol môžu partnera zviesť z cesty monogamie.

Je to však dôvod na rozchod? Určite nie. Pokiaľ partner zlyhá a sám prizná čo sa stalo, je potrebné jeho čin prijať. Prejaviť úctivo a zároveň dôrazne svoju nevôľu, ale aktívne žiadať objasnenie okolnosti a príčin. Netrestať partnera, ale naopak ho podporiť vo vytrvalosti a hľadať mierumilovný spôsob ako tomu v budúcnosti predísť. V prípadne ďaľšieho zlyhania zvážiť, či je monogamia naozaj váš spoločný zámer alebo len sebaklam. Pri treťom zopakovaní vám odporúčam dôsledne preštudovať tieto stránky. 🙂

Spoločný pohľad
Jedna z dohôd, ktoré prospievajú spokojnému partnerskému životu, je spoločná vízia. Väčšinou v našich životoch absentuje vedomý „zmysel“ alebo “cesta” po ktorej ideme. Často krát tento deficit nahrádzame peniazmi a ani nevieme prečo. Práve preto je vhodným nástrojom, ako spoločne smerovať partnerstvo, definovanie si zámeru, idey, spoločnej cesty, afirmácie… Veľmi silným motivátorom môže byť napríklad: Chceme žiť spokojný rodinný život.

Po dobrovoľnom dohodnutí si spoločného zámeru, je možné naše myšlienky, slová a činy reflektovať vzhľadom na túto ideu. Následne identifikovať odklon od nej a hľadať dôvody, prečo sa tak stalo. Každý problém má príčinu ale i riešenie a obe je možné nájsť práve pri konfliktoch. Riešením môže byť identifikácia príčiny problému (napr. nevedomá emocionálna reakcia na bežný podnet z okolia) a následná definícia „novej“ reakcie, založenej na vedomom poznaní svojho omylu a nie na naučených vzoroch chovania.

Je to beh na dlhú trať. Je to však cesta sebapoznania, rozvoja, skvalitňovania svojho života, vzťahu a budovania charakteru. Cesta ktorá dáva životu zmysel, poznanie samého seba, prehlbovanie blízkosti a radosť z budovania kreatívneho partnerstva.

Pokiaľ vzťah prijmeme ako príležitosť na osobný rast a nielen ako prostriedok vypĺňania svojich potrieb, môžeme v ňom nájsť nový rozmer existencie. Cestou sa ukazuje prijať konflikt ako svojho “pomocníka” v zmysle odhaľovania skutočných príčin jeho vzniku a ich vedomej náprave. To vyžaduje od oboch partnerov ochotu ku skutočnej úprimnosti v prejavovaní svojho prežívania, nezakrývať svoje emócie “pre pokoj v rodine”. Ďalšia z kľúčových zručností je schopnosť takúto úprimnosť (čí kritiku) prijať s pochopením. Naučiť sa podať ale i prijať spätnú väzbu.

Takéto chovanie sa nedá dosiahnuť zo dňa na deň, je však možné postupnou spoluprácou a vzájomnou podporou priblížiť tomuto ideálu.

Asertívna komunikácia

Nástrojom ktorý sa ponúka na vytváranie takéhoto vzťahu, je kvalitná otvorená komunikácia na spoločnej báze: úprimnosť, sebareflexia, schopnosť podať a prijať kritiku, spätná väzba, snaha o vysvetlenie a porozumenie druhej strane a podobne. Pri kvalitnej komunikácii odpadáva priestor na vytváranie domnienok o partnerovi. Všetky otázky, nejasnosti, návrhy môžu byť v mieri a porozumení prediskutované bez predsudkov. V súčasnej dobe prehustenej informáciami je nevyhnutné snáď o všetkých aspektoch vzťahu diskutovať a nepreberať neprospešné streotypné modely chovania (či už je to výchova detí, financie, sexualita, životný štýl…).

Schopnosť ovládať vedome svoje emócie a reagovať pokojne v náročných situáciách sa dá naučiť. Či už cez manažment hnevu, alebo trénovanie prijatia kritiky, meditácie a podobne. Nejde tu o potláčanie emócií, ako by sa mohlo zdať, ale ich vedomé a úctivé prežívanie voči okoliu. Môžem si uvedomovať svoju frustráciu a nespokojnosť, ale namiesto neartikulovaného hulákania sa dá dostať do stavu, v ktorom pokojným hlasom vyjadrím svoje emócie úctivo a tolerantne: „To čo si urobil/-a …, sa ma dotklo. Nepáči sa mi také správanie a mám z toho veľmi nepríjemné pocity. Cítim sa bezmocne, frustrovane a nespokojne. Chcem zažívať pekné veci, prosím spolupracujme na dobrej nálade.“ To zaiste môže pôsobiť ako utópia, avšak tréning robí majstra. A život nám dá čoskoro príležitosť si to “vyskúšať” opäť, ak sme to nezvládli na prvý krát. 🙂

Záver
Som presvedčený, že kvalitná a trpezlivá komunikácia dokáže eliminovať väčšinu medziľudských a partnerských konfliktov. Treba však spochybniť svoje vlastné komunikačné schopnosti (vedieť otvoriť ústa nie je automaticky kvalita), pustiť sa do štúdia a praktizovania kvalitných návykov správania. Pomôže nám to kultivovať nielen vzťah partnerský, ale medziľudské vzťahy všeobecne. Kvalitné partnerstvo nepadne z neba za pekné modré oči, je potreba na ňom cieľavedome pracovať. Následne aj otázka sexuálnej exkluzivity začne byť menej podstastná.


Text bol prevzatý zo stránky otvorenevztahy.sk.