Den deviaty

Brrrr. Rano vstavacky o 4:20… Zohrial som si v mikrovlnke tie skalupy co som mal vcera v cine (spomenul som si na meno!), no ako pozeram na tie obrazky je to pekna potvora – ale chutila dobre. V balicku som objavil aj kuratenko pani Zary, nechcela si to zobrat, celkom pohodlne som to zmestil do zaludku 😉

O piatej isiel shuttle bus z hotela na letisko. V lobby hotela som si este kukol na plazme kusok Batman sa vracia. Akurat mi to pokazilo dobry dojem z ranajok, ked som videl ako Penguin v podani Dannyho DeVita napchava surovou rybou. Fakt dobry herec a velmi dobre urobene masky… Brrrrr2 😉 O chvilu sa ohlasil panko ze kto chce ist na letisko. Bolo to fakt kusok, za 10minut sme tam boli – asi sme sli so Zarou nejakou inou cestou, vtedy sa mi to zdalo podstatne dlhsie – alebo som to vnimal intenzivnejsie…

Pred letiskom mal stanok US Airways kde mi taky mily panko vydal boarding pass. A sup dalej. Zadelil som si kafe u Starbucks a bolo to velmi prijemne po tych slabuckych kavach vsade naokolo dat si poriadne presso co malo grady… Skor to bolo take pikolo ale vychutnal som si ho. Pred security stankom som si vypytal ten sacicocek na tekutiny (mimochodom, odkial to maju ze vsetky bomby musia byt po novom tekute???) kde som vlozil maly opalovaci + Visine… Trosku som tam traposil na ten prehliadke, tak pekne po poriadku:
1. Nakladanie do tych lavorov my trvalo dlho – asi 2-3och ludi som prepustil
2. Cez scanner kovov som mal mat pri sebe boarding pass – samozrejme ze bol v batozine ktora sa akurat bola akurat pod rengenom
3. Kameru som mal tiez vylozit osobitne ako laptop – vo Viedni ani v Londyne to nechceli, tak ma postavili bokom a panko to dal preskenovat este raz…
Peripetie skoncili a vydal som sa ku GATE A14. Aby traposenia nestacilo prisiel na mna po tej silnej kave smad – cez bezpecnost mozete mat max 100ml mnozstvo tekutiny na jednu flasticku. A tieto sa musia zmestit do 20×20 priehladneho sacku, takze nejaka voda na pitie cez security nehrozi… V tuto nekrestansku hodinu nebolo za security skoro nic otvorene. Videl som nejaku panicku v Pizza Hut cistit kuchynu a za nou nejake flasky z vodou… Hovorim panicke “Bottle of watter” a ona na mna cuci ako na puka… Bolo to madarsky, alebo co? Prisla druha panicka tak jej to opakujem. Tiez kuka na mna ako na hnupa a za chvilu z nej vypadne, ze este nema otvorenu pokladnu a nemoze mi nic predat… To ta prva nevedela ze este nemaju otvorene? No nevadi, nakoniec som sa spytal nejakej aziatky co mala flasku vody ze kde to kupila (ta tomu na pocudovanie rozumela). V dalsomo Starbucks som si kupil liter vody za nekrestanske peniaze – ale lepsie ako sa plazit po zemi s vyprahnutym jazykom…

Zapol som pocitac ze reku poblogujem, maju tu wifi tak som sa rovno pripojil a je to tu podstatne rychlejsie ako na hoteli… Aj odozvy su podstatne prijemnejsie – aj na slovensko, asi o polovicu nizsie… Inak tych teroristov sa tu boja fakt vela moc vela najsamviac. Zda sa mi, ze to (ne)chtiac infikuju aj do podvedomia ludi. Kazdych 5minut tu hlasi rozhlas, aby nikto nenechaval batozinu bez pozornosti, v opacnom pripade bude prudko kontrolovana… Teraz cakam kym otvoria branu a budem moct nasadnut do ajroplaanu… Akurat hlasia, ze letistna kaplnka je v Terminali 4 na 3 poschodi – to keby sa chcel niekto pomodlit aby neskydlo lietadlo? Alebo aby skydlo?? 🙂

Tak som teda uspesne nastupil do lietadla.Myslim, ze nabeh na startovaciu drahu a start trval dlhsie ako samotny let. Mohlo to trvat tak maximalne 30minut co sme boli vo vzduchu… Ani som nestihol zaspat a uz sme boli v Las Vegas. Z lietadla som videl tie slavne zname hotely Bellagio, MGM Grand a tu pyramidu… Teda dufam, ze to boli oni… Ale vypadalo to tak…Moj hostitel (tiez Lubo – avsak Bulharsky to je Luben) ma cakal presne tak ako sme sa dohodli. Nasli sme sa ihned.

Zvitali sme sa a potom ma nalozil do auta a sli sme k nemu. Bolo to kusok od letiska, cca 15minut. Cestou som mu pochvalil auto – taky celkom fajin Mercedes, autickar nie som, takze nepoznam tie ciselka okolo, ale bolo to v kozi a prijemne sa v tom viezlo. Oznamil mi cestou, ze tu je o cosi chladnejsie ako v Arizone – dobra sprava na zaciatok. Dorazili sme do celkom peknej stvrte a na zaciatok ma zoznamil z jeho synom Ivanom. Sadli sme si hned za skype, aby sme sa spojili zo svokrom – vlastne preto som tu, este ked zili obaja v Bulharsku, tak boli najlepsi priatelia – ktory bol u nas doma v Piestanoch…

Kym kecali, ja som hodil malu rec s Ivanom, celkom fajn chalanisko, isiel teraz spat lebo pracoval do rana v restauracii. Ked dohovorili, Luben mi pripravil male ranajky – dnes uz druhe. A potom mi nalial whiskey a vykecavali sme, ako sa vlastne dostal do US, aky mal zivot atd… Uvedomil som si, ze ja vlastne nemam problemy a som stastny clovek. Medzitym prisiel jeho synovec Pepi, 25 rocny velmi mily chalanisko. Zije tu uz 3-ti rok, ale v septembri sa musi vratit bo nema zelenu kartu. Mal z toho zmiesane pocity, rad by aj zostal, ale rad by sa aj vratil a zalozil si rodinu v Bulharsku, lebo ma taky isty nazor na americke zeny ako ja ;-)) Celkovo sme velmi podobna krvna skupina.

Luben bol po sichte (a pred sichtou), tak si siel zdriemnut. Akurat sa vystriedali s Pepim, ktory vcera flamoval viac nez je zdrave – nepije tak ako aj ja – a vcera pil, tak preto vypadal tak ako vypadal… Ale zas az tak zle to nebolo. Zobral ma do mesta, cestou sme sa este zastavili pre jeho znameho – Veselin – co akurat prisiel z Bulharska, tiez sem prisiel pracovat, ak som spravne pochopil zostane tu tiez dlhsie. Zastavili sme sa este na kafe, skutocne sa zda ze Starbucks je jedno z mala miest, kde aj europan oceni dobru kavu… Tie riedke blivajzy co robia vsade stoja za staru belu…Teraz som tie kasina co som videl z lietadla videl zvnutra… Skutocne to bolo Bellagio co som videl, Pepi ma zobral este do Caesars Palace, no co? Prepchate panazmi, vsetko umele, pekne naoko, ale podstata je, aby to robilo dalsie a dalsie $$$… No proste MATRIX ako vysity…

Ale kazdopadne dobre vidiet, skoda ze nie som clovek co to oceni a vychutna naplno – radsej by som si pozrel to obrovske jazero co som videl z lietadla cezstou do Vegas… Ale skutocne ocenujem ze som to mohol vidiet! Taku sancu nedostavam kazdy den – ani kazdy druhy (ake prekvapenie ;)). Miestni “architekti” su dobry v jednej veci – kopirovani. Cely Caesars Palace je v antickom style – ale cele to vypada ako (a zrejme aj je) z umelej hmoty + kopia Eifelovky, vytazneho obluku a uricte 1500 dalsich veci ktore som nevidel…Neda mi nespomenut tych gamblerov. Vacsinou hrali starsi ludia… Starsie panicky, pankovia od vymyslu sveta. Ze by mali tolko penazi ze by sa tymto bavili? To asi sotva, vacsina z nich nevypadala na hornych 10.000…

Cely tour trval asi 3 hodiny, co je na mna az az… Potom sme sa vratili a mrkli sme si v telke Borata… Predtym som o tom iba cital, no a tu maju kanal na ktorom to bezi stale dokola, cely den, FURT, no proste STALE, skonci to a potom to zasa ZACNE… Tak som si to pozrel a zostal som bez slov… Blizko vrcholu absurdity, alebo aj viac? Tazko povedat, treba to vidiet – stoji to kazdopadne za to. Viac ako srande, je to o americanoch, odporucam…Aj ked som dnes nekalal drevo ani ziadne extra narocne zalezitosti som neriesil, som vcelku unaveny, takze vecer uz asi rozsvietene vegas nedam… Este zajtra sa to bude dat, ved odlietam az o pol dvanastej… Luben mi dnes hovoril, ze zajtra ma pre mna nieco speci, tak som zvedavy 😉 Dnes dam s chalanmi reprizu Madrid Espanyol, velmi pekna hra musim povedat…

Zda sa, ze vsade su tu daju bez problemov chytiit bezdrotove siete. V predsieni nic, ale tu vzadu v obyvacke 4 siete z toho 2 otvorene – no nekup to… 😉 Tak som sa pripojil bez problemov…

Dnes to bol pomerne dlhy den a plny na zazitky. Idem sa venovat na plno futbalu 😉

Koniec hlasenia.